Naše poradenské tímy sú aktívne v rámci globálnych partnerstiev a networkov, vďaka čomu dokážeme držať prst na pulze najnovšieho vývoja a v kombinácii s inovatívnymi prístupmi ponúknuť osvedčené riešenia v stredoeurópskom regióne i mimo neho.
Medzi našich klientov patria medzinárodné spoločnosti, české i slovenské firmy, investori, privátne holdingy, rodinné podniky, ale aj verejný a neziskový sektor. Naše poradenské tímy sa usilujú o vytváranie obojstranne výhodných partnerstiev a budovanie dlhodobých vzťahov.
Viac >>
Články & štúdie
Technika a informatika začínajú priťahovať
Slovo manažment je lákadlo. Aj preto sa už zoovýroba volá manažment chovu ošípaných
Aké smery sú na slovenských vysokých školách vychytené? Čiastočnú odpoveď odhalí pohľad na ponuku súčasných i potenciálnych súkromných škôl. Opakujú sa v nej slová ako manažment, právo, verejná správa, ekonómia.
Na privátne školy sa treba pozerať preto, lebo majú vyššiu vypovedaciu schopnosť ako verejné. Omnoho vernejšie totiž kopírujú požiadavky študentov a zamestnávateľov.
Platí to však iba pre finančne nenáročné odbory a iba pre bohatých a šikovných študentov. Tí prví si privátne vysoké školy môžu dovoliť, tí druhí dostanú štipendium. Zvyšok je z hry von.
Skutočná súťaž v ponuke škôl a ich súlad s požiadavkami trhu pre štátnu reguláciu, nerovnoprávne financovanie súkromných a verejných škôl a absenciu školného chýba. A zatiaľ ani nie je v blízkej budúcnosti na programe dňa.
Ekonómovia a manažéri
Od roku 1993 do roku 2001 sa celkový počet študentov na slovenských vysokých školách podľa Ústavu informácií a prognóz školstva zdvojnásobil. Najmenej ich pribudlo na technických fakultách, iba tretina. Najväčší boom naopak zažili ekonómia a manažment s trojnásobným prírastkom.
V tomto období možno vybadať aj zmenu v pomere študentov jednotlivých odborov k celkovému počtu poslucháčov. Najvýraznejšie klesla práve technika, mierne sa znížilo i percentné zastúpenie lekárov a farmaceutov.
Zhruba rovnakú pozíciu si držali poľnohospodárstvo a prírodné vedy. Každoročne však rástli spoločenskovedné, humanitné, učiteľské a pedagogické odbory. Už pred siedmimi rokmi ich spolu s umeleckými smermi študovala viac ako polovica všetkých poslucháčov na Slovensku.
Problém s interpretáciou týchto čísel je v tom, že o skutočnej potrebe na trhu práce a uplatnení absolventov toho veľa nepovedia. Práve preto, lebo školy nevznikali a ani nevznikajú na základe prirodzenej objednávky, ale so súhlasom parlamentu alebo vlády. Absolventi preto často nerobia to, čo skutočne vyštudovali.
Hlásia záujem
Obdobnou ponukou ako privátne školy vo veľkom lákajú naďalej aj verejné. Boom záujmu o ekonómiu a manažment z minulosti jednoducho nepustí.
Predseda Akreditačnej komisie Pavol Návrat sa však nevie zbaviť pocitu, že mnohí stále považujú za lákadlo len samo slovo manažment. Za ním sa pritom môže skrývať rozličný obsah. Alebo naopak.
Nový názov nemusí automaticky znamenať aj nový obsah. Veď už aj to, čo sa v minulosti volalo zoovýroba, je dnes manažment chovu ošípaných.
V réžii verejných univerzít naďalej zostávajú finančne náročné odbory hlavne v IT, strojárstve, elektrotechnike, ale aj medicíne či vo veterinárstve.
Školy na základe počtu prihlášok a prijatých začínajú referovať oživovanie dlhodobo nízkeho záujmu predovšetkým o technické smery i informatiku. Na Fakultu informatiky a informačných technológií (FIIT) Slovenskej technickej univerzity sa napríklad tento akademický rok hlásilo trikrát viac uchádzačov, ako dovoľovali kapacity.
Pre rozvoj znalostnej ekonomiky a všeobecne rastúci význam informačných technológií v spoločnosti zaradila do svojej ponuky informačný manažment súkromná Vysoká škola manažmentu. Predpokladá nielen záujem študentov, ktorí sú pre ňu pri tvorbe študijných programov prvoradí, ale aj zamestnávateľov.
Z predmetu program
V akých študijných programoch vysoká škola vydáva diplomy, závisí zväčša od jej zdrojov - ľudských, finančných, materiálnych. A do veľkej miery od Akreditačnej komisie. Tá totiž posudzuje vznik každého nového programu.
Sleduje pri tom rad kritérií, šanca jeho absolventov uplatniť sa na trhu práce medzi nimi chýba. „No niekedy si tú otázku položíme,“ vraví P. Návrat.
Viac však napokon zaváži to, že škola má výborné laboratóriá, excelentné výsledky vo výskume a kvalitných pedagógov. Či si jej absolventi nájdu prácu a akú, by mala zvážiť hlavne škola, myslí si P. Návrat.
Nové študijné programy zvyčajne vzniknú tak, že sa vyčlenia z existujúcich. Takto sa zrodil aj program informačné systémy, ktorý začne bratislavská FIIT ponúkať od septembra v inžinierskom stupni.
Pôvodne sa o informačných systémoch učilo v rámci programu softvérové inžinierstvo. Najprv pribudol jeden predmet, potom druhý. Napokon sa celý blok predmetov vyčlenil úplne.
Na fakulte zároveň sledovali, čo ponúkajú podobné fakulty v zahraničí. Zvažovali, či získajú študentov a či si nájdu prácu. Fakulta dostáva spätnú väzbu z trhu práce prostredníctvom svojej priemyselnej rady.
(Trend)