Tlačové centrum > My v médiách

My v médiách

Spojenci, nepriatelia, kríza

Od schválenia ústavy USA v roku 1789 by sa mohlo zdať, že voľba prezidenta by mohla byť pre Američanov demokratickou rutinou, bez osobitného vzrušenia - posledné dni a týždne nás a celý svet presvedčili o opaku.

Výnimočnosť týchto volieb tkvie vo viacerých faktoch. V USA prvýkrát kandidoval na prezidenta Afroameričan a prvý raz mala šancu stať sa viceprezidentkou žena. Popularita odstupujúceho prezidenta Busha dosiahla hodnoty blízke k historickým minimám. Dôveryhodnosť Američanov a USA vo svete a hlavne u svojich najbližších tradičných spojencov je na nízkej úrovni. Spokojnosť Američanov so smerovaním svojej vlastnej krajiny a viera v "americký sen a ideál” boli zásadne otrasené. Keď k tomu pridáme silnú frustráciu a únavu z vojenskej angažovanosti v Iraku a rozvíjajúcu sa finančnú a hospodársku krízu - najsilnejšiu za mnohé desaťročia, pochopíme záujem a excitáciu Američanov. Ak pridáme význam USA pre svetovú ekonomiku, bezpečnosť a medzinárodné vzťahy v svetle globalizačných trendov, chápeme, prečo tieto voľby rezonovali v celom vyspelom svete.

Všetky tieto témy a faktory zásadne ovplyvnili priebeh kampane a výsledok volieb. V súboji sa stretli veľmi vyrovnaní a silní súperi. V prospech senátora McCaina hovorila jeho osobná história amerického patriota, vojnového hrdinu, skúseného politika a charizmatického človeka, ktorý nepodlieha diktátu straníckej mašinérie a dokáže byť sebou samým.

Senátor Obama zaujal iným osobným príbehom - jeho život je veľmi dôveryhodná ilustrácia amerického sna, že v USA schopný, férový a tvrdo pracujúci človek môže dosiahnuť čokoľvek bez ohľadu na svoj pôvod, rasu, politické a náboženské presvedčenie. Táto skutočnosť, v situácii keď Američania mimoriadne silne túžili po politickej zmene, po opätovnom získaní medzinárodného rešpektu a vlastnej viery v reálnosť "amerického sna“, asi zohrala rozhodujúcu úlohu.

Voľby v tomto roku však nepriniesli len presvedčivé víťazstvo demokratického kandidáta v prezidentských voľbách, priniesli tiež kontrolu demokratov nad Senátom a celkové posinenie v spektre federálnych a štátnych politických štruktúr. Dominancia Demokratickej strany bude na čas silnejšia ako za mnohé desiatky rokov dozadu.

V predvolebnej kampani padalo veľa sľubov, zazneli odvážne vízie a ciele. Stať sa prezidentom nie je cieľ sám osebe, ale len prostriedok na dosiahnutie politických cieľov a vízií. Prezident USA je šéfom vlády, hlavou štátu a vrchným veliteľom ozbrojených síl. Silné kompetencie prinášajú veľkú zodpovednosť. Zlepšiť fiskálnu politiku a bilanciu USA, ktorá je vo veľmi zlom stave - v čase prehlbujúcej sa krízy - a dodržať pritom sľuby v sociálnej oblasti bude ťažká úloha. Rovnako zlepšiť obraz USA vo svete, napraviť naleptané vzťahy s kľúčovými spojencami, nebude ľahká úloha. Problémy vo svete, krízy a bezpečnostné výzvy totiž nezmiznú samy len tým, že bol zvolený nový prezident. Rovnako sa nezmenia základné hodnoty, spôsob života a záujmy USA. Hádam najvážnejšou úlohou prezidenta bude integrácia silne polarizovanej americkej spoločnosti a garantovanie toho, že politická dominancia demokratov ostane v polohe demokracie, a nie diktátu väčšiny.

Voľba 44. prezidenta USA je príležitosťou na vysporiadanie sa s týmito vážnymi výzvami. Heslom Obamovej kampane bolo "Áno, my to dokážeme“. Tu treba dodať len to, že aby to dokázal, je nielen v záujme USA, ale celého demokratického sveta a Slovenska samotného. Verím, že okrem Obamu a Američanov to adekvátne pochopí celá EÚ a aj my doma.