Tlačové centrum > My v médiách

My v médiách

Správa pre lobistov: Pravidlá hry sú na svete

Register lobistov, pokuty až milión korún, detaily zo stretnutí politikov s lobistami na internete. To všetko prináša návrh nového zákona o lobingu, ktorý v týchto dňoch smeruje do pripomienkového konania. "Celý lobistický proces dostane konečne svoje pravidlá," zdôrazňuje šéf vládneho odboru boja proti korupcii Ján Hrubala. .

Zákon umožní verejnosti dozvedieť sa, kto okrem poslancov ovplyvňuje vznik a podobu zákonov, ale aj ekonomické rozhodnutia parlamentu či vlády. Profesionálni lobisti budú evidovaní v špeciálnom registri. Jasné pravidlá hry vítajú aj lobisti. "Postupnými krokmi sa zavedie systém, v ktorom bude jednoznačne jasné, ktoré firmy a osoby je možné považovať za serióznych lobistov," vyhlásil pre HN známy lobista Jan Levíček. Zákon podľa neho zabezpečí očistu lobignu - zmiznú tí, ktorí sa netransparentne pohybujú v "šedej zóne".

Stretnutia na internete

O lobistických stretnutiach sa bude musieť informovať. Na to bude kancelária NR SR viesť špeciálnu internetovú stránku. Podobná úprava funguje už dnes v prípade štátnych zamestnancov na miestach mimoriadnej významnosti. Tí si musia viesť denníky o stretnutiach s osobami, ktorých záujem "ovplyvňuje konanie štátneho zamestnanca". Členovia vlády ani poslanci NR SR podobnú povinnosť nemajú. Podľa Transparency International Slovensko sa však denníková metóda príliš neosvedčila. Aj preto lobista Patrik Zoltvány prízvukuje - nový zákon o lobingu by nemal byť prebyrokratizovaný. "Nemal by vyžadovať podrobné riporty o vzájomných stretnutiach."

Miliónová pokuta

Hoci finančnú pozornosť a drahé dary politici od lobistov nebudú môcť prijímať, zákon predsa len stanovuje isté limity. "Nechceme kriminalizovať akceptovateľné spoločenské kontakty - napríklad pozvanie na obed. Ale aj to by malo mať hranice," upozorňuje Hrubala. Zákon umožní, aby lobista politikovi zaplatil obed do výšky maximálne tretiny minimálnej mzdy, čo je približne 2 200 korún. Politici budú môcť dostať aj menšie darčeky. Všetko nad stanovenú hranicu - konferenčná turistika, drahé dary - bude zakázané. Za porušenie zákona hrozí podľa navrhovanej verzie sankcia od 100-tisíc do milióna korún. "Nie je problém to ešte zvýšiť," dodáva Hrubala.

Skúsenosti zo zahraničia

Pravidlá lobingu študovali vlani už členovia Ústavnoprávneho výboru NR SR priamo v USA. Každý štát tam má vlastné pravidlá, pričom inak je upravený lobing aj na federálnej úrovni. Vlastných lobistov majú nielen súkromné firmy, ale aj univerzity. V štáte Michigan sú lobisti často zamestnancami advokátskych kancelárií, prípadne obchodných spoločností. Poslanca môžu pozvať na obed, platí však 50-dolárový limit výdavkov za jedno posedenie. "Za úspešný lobing môžu poslanci prijať hotovosť do 10-tisíc dolárov, ktorú musia zaevidovať," hovorí nezávislý poslanec Miroslav Abelovský. Takto získané prostriedky idú do pokladnice politickej strany - tá ich použije na predvolebnú kampaň. Abelovský si vie predstaviť, že by boli podobne odmeňovaní aj slovenskí poslanci.

Exposlanci ako riziko

Abelovský sa prikláňa k registrácii lobistov, ktorí by museli spĺňať kvalifikačné predpoklady. Za ideálnych lobistov považuje bývalých poslancov, najlepšie s právnickým vzdelaním. "Sám seba si viem predstaviť v takejto pozícii, každý advokát je trochu lobistom." Abelovského kolega z ústavnoprávneho výboru Stanislav Husár (ĽS-HZDS) má voči exposlancom-lobistom výhrady. "Je tam skryté nebezpečenstvo: títo ľudia majú blízke osobné, ale aj stranícke kontakty na súčasných poslancov." Podľa Husára práve v prípade takýchto lobistov existuje najväčšie riziko korupcie voči ľuďom, ktorých majú ovplyvniť. Za ideálnych lobistov považuje časť zástupcov tretieho sektora, ktorí "lobujú vo verejnom záujme".

Lobujúci (ne)lobisti

Väčšinu zákonov sledujú v parlamente ľudia, ktorí sa nejakým spôsobom snažia ovplyvniť definitívnu podobu zákonov. Najsilnejšími skupinami sú v tomto smere Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Konfederácia odborových zväzov (KOZ). Odborári tvrdia, že žiaden zákon nepotrebujú. "Lobujeme denne, je to naša práca od najnižších úrovní po parlament či vládu," vyhlásil prezident KOZ Ivan Saktor. Odborári sú v špecifickej pozícii, keďže sú členmi poradného orgánu vlády - Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva. Podpredseda ZMOS-u Jozef Tučnány žiada, aby zákon lobistu presne definoval. "Niekto má lobing ako biznis a živnosť a niečo iné je lobing neziskových organizácií ako je ZMOS." Saktor pritom považuje za normálne, keď počas lobovania v parlamente poslanca pozvú na kávu či obed. "Nevidím v tom problém, bežne sa to robí v obchodných a iných vzťahoch."

Záujem verzus peniaze

Odborári by neboli ani proti možnosti využiť pri presviedčaní peniaze, ak by to dovoľoval zákon. Umožnilo by to vraj transparentnejšie vzťahy. "Každý o tom vie a toleruje to, ale nik nemá odvahu povedať, aby to bolo v zákone." Šéf Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Anton Jura tvrdí, že pomoc politikov pri presadzovaní záujmov lobistov by nemala byť honorovaná. "Na slovenské pomery sa to proste nehodí." Úspešnosť lobingu odborárov si Saktor netrúfa odhadnúť. "Veľa záleží od rozloženia politických síl v parlamente". Konkrétne percento úspešnosti presadzovania priorít ZMOS-u nechcel povedať ani Turčány. "Ak by sme brali organizácie podobného zamerania, určite je naša úspešnosť nadpriemerná." Aj preto má obavy, že zákon o lobingu môže oslabiť vplyv samosprávy na tvorbu zákonov a ekonomických rozhodnutí.

Ako sa lobuje v europarlamente

V Európskom parlamente (EP) pôsobí zhruba 16-tisíc lobistov. Jedným z nich je aj Slovák Patrik Zoltvány. Vďaka akreditácii má možnosť zúčastňovať sa na zasadnutiach EP a voľne sa pohybovať po jeho priestoroch. "Na konci roka musím ako lobista odovzdať výkaz o stretnutiach za predošlý rok, na základe ktorého sa mi obnovuje akreditácia," hovorí pre HN. Stretnutie s politikom či euroúradníkom podľa neho prebieha podobne ako bežné rokovanie. "Predstavím sa, kto som a koho zastupujem, informujem ho o predmete stretnutia. Musím použiť vhodné argumenty, aby som ho dokázal presvedčiť." Dôležitý je aj výber politikov, ktorí "dokážu pohnúť veci napred". Tvrdí, že úspešnosť lobistov do veľkej miery závisí od oblasti pôsobenia. "Je ťažšie presadiť záujmy výrobcov geneticky modifikovaných potravín ako ochranu ľudských práv."

Kto ovplyvňuje podobu zákonov a rozhodnutia NR SR na Slovensku:

• profesijné organizácie: KOZ, ZMOS, zamestnávateľské organizácie, združenia dopravcov, poľnohospodárov, poskytovateľov internetu,...
• špecializované firmy: európskym štandardom dnes zodpovedá len pár
• veľké súkromné firmy, obchodné reťazce
• mimovládne organizácie: Transparency International Slovensko, Aliancia Fair-play, Greenpeace