Tlačové centrum > My v médiách

My v médiách

Dary od lobistov? Prokuratúra v tom vidí korupciu

Rezort spravodlivosti navrhuje, aby lobisti nemuseli zverejňovať mená politikov, s ktorými sa stretli. Podľa TIS je to netransparentné.

Môže prijať politik od lobistu pozvanie na obed či menší dar? Nie je to už korupcia? Zverejňovať aj mená politikov, ktorí sa stretli s lobistami? Aj takéto polemiky vyvolalo pripomienkové konanie k očakávanému zákonu o lobingu z dielne rezortu spravodlivosti.

Ten by sa už o dva týždne mal objaviť na rokovaní vlády - dovtedy však ostáva vyriešiť viacero sporných bodov.

Dar či korupcia?

Problém nastal aj s darmi pre verejných činiteľov. Návrh zákona lobistovi napr. umožňuje pozvať politika na obed či dať mu drobný dar - no iba do výšky tretiny životného minima (zhruba 1 530 Sk). Generálna prokuratúra (GP) SR pritom upozorňuje: Navrhovaná právna úprava legalizuje korupciu a je v rozpore s Trestným zákonom. "Prečo by si mal nechať zaplatiť obed či prijať dar poslanec alebo člen vlády za hlasovanie za prijatie alebo neprijatie návrhu právneho predpisu? Za túto činnosť dostávajú z prostriedkov štátneho rozpočtu plat!" vyhlásila pre HN hovorkyňa GP Jana Tökölyová. Pridáva sa aj združenie vlastníkov podnikov - Klub 500: "Uvedené ustanovenia sú nevykonateľné." Navrhovaný text je potrebné zladiť s Trestným zákonom a poriadkom. Rezort spravodlivosti odmieta, že by takýmto návrhom legalizoval úplatkárstvo. Je však pripravený na ústupok - rozhodne sa po rokovaní s prokuratúrou. "Toto nie je ustanovenie, ktoré by sme považovali za kľúčové," podotkol poradca ministra spravodlivosti Marek Kalavský.

Transparency International Slovensko (TIS) navyše upozorňuje, že akékoľvek obdarúvanie verejných činiteľov nedovoľuje ani platný zákon o konflikte záujmov. Zároveň však dodáva, že limity na výdavky lobistov poznajú aj v zahraničí - napr. v USA je to 20 dolárov na obed pre verejného činiteľa. "Je vecou slušnosti, keď niekoho v rámci stretnutia pozvete na obed a zaplatíte ho," dodáva lobista Patrik Zoltvány.

Žiadajú aj mená

Lobista nebude musieť zverejniť meno poslanca či ministra, s ktorým sa stretol. Stačí, ak okrem termínu, spôsobu a témy lobistického stretnutia uvedie len organizáciu, v ktorej oslovený verejný činiteľ pôsobí. Tak to navrhuje ministerstvo. TIS kategoricky nesúhlasí - žiada, aby lobisti mali povinnosť zverejniť na internetovej stránke NR SR aj meno a funkciu verejného činiteľa, s ktorým rokovali. "Je potrebné vedieť, kto u akého poslanca presadzoval nejakú zmenu. Je to minimálna požiadavka transparentnosti," uviedla pre HN prezidentka TIS Emília Sičáková-Beblavá. Podobne to funguje aj na pôde Európskeho parlamentu. "Ak sa nemajú zverejniť všetky základné údaje takéhoto stretnutia, nemusí sa zverejňovať nič," tvrdí Zoltvány, ktorý pôsobí v Bruseli. Rezort spravodlivosti sa obhajuje príkladom zo zahraničnej praxe: Ani v USA nie je povinnosť menovať konkrétneho verejného funkcionára. "Podstatou návrhu tohto zákona je, aby sa zistilo predovšetkým to, kto u nás lobuje, kto sa tým profesionálne živí, ako často sa lobuje, aký objem peňazí sa točí v lobingu," vysvetľuje Kalavský s tým, že lobisti-živnostníci sa budú musieť povinne zaregistrovať.

Odborári sú proti

Iniciatíva Lipšicovho rezortu narazila aj na veľký odpor jednej z najväčších záujmových skupín na Slovensku - Konfederácie odborových zväzov (KOZ). Pre tú je predložený návrh zákona absolútne neprijateľný. Viceprezident KOZ Vladimír Mojš pre HN vyhlásil: "Neprimerane obmedzuje činnosť odborov pod hrozbou vysokých sankcií." Tie môžu dosiahnuť až pol milióna Sk. Kvôli výhradám odborárov bol návrh zákona v pondelok stiahnutý aj z rokovania tripartity.

Ďalšie pripomienky z praxe

• Lobing podľa návrhu MS SR nebude okrem iného možný pri rozhodovaní orgánov verejnej moci pri vydávaní individuálnych právnych aktov, licencií a povolení a o štátnej pomoci. Profesionálny lobista P.Zoltvány tvrdí, že by v týchto oblastiach mal byť povolený.
• Lobista, ktorý bude zapísaný v centrálnom zozname (len tí, ktorí budú lobing vykonávať ako živnosť - pozn.red.), bude povinný každoročne do 31. marca oznámiť kancelárii NR SR sumu príjmov, ktoré získal za výkon lobingu a sumu výdavkov, ktoré vynaložil na lobing a zoznam klientov (ak klient súhlasí so zverejnením). "Nemyslím že by s tým akykoľvek klient súhlasil, tiež si neviem predstaviť ako by sa v praxi vykazovali výdavky a príjmy," upozorňuje Zoltvány.
• Lobista bude musieť každý štvrťrok informovať NR SR o lobistických stretnutiach a poskytnutých daroch. Podľa Zoltványho je to príliš prebyrokratizované - tvrdí, že informácie by mal lobista predkladať iba raz do roka.