Naše poradenské tímy sú aktívne v rámci globálnych partnerstiev a networkov, vďaka čomu dokážeme držať prst na pulze najnovšieho vývoja a v kombinácii s inovatívnymi prístupmi ponúknuť osvedčené riešenia v stredoeurópskom regióne i mimo neho.
Medzi našich klientov patria medzinárodné spoločnosti, české i slovenské firmy, investori, privátne holdingy, rodinné podniky, ale aj verejný a neziskový sektor. Naše poradenské tímy sa usilujú o vytváranie obojstranne výhodných partnerstiev a budovanie dlhodobých vzťahov.
Viac >>
My v médiách
Smernica o službách
Sviatky zatienili niektoré udalosti, ktoré súvisia s výhodami nášho členstva v únii. Napríklad od 28. decembra máme v platnosti Smernicu EÚ o službách. Takmer 10 rokov trvalo, kým sa celá únia dokázala dohodnúť na kompromise...
Čo to dnes pre nás znamená? Odteraz by slovenskí podnikatelia mali mať možnosť ľahšie poskytovať svoje služby v iných členských krajinách, keďže diskriminačné opatrenia voči podnikateľom z iných štátov sú zakázané.
Smernica už po viacerých kompromisných návrhoch neobsahuje princíp krajiny pôvodu. V praxi by to znamenalo, že ak by slovenský subjekt poskytoval svoje služby napríklad v Rakúsku, vzťahovali by sa naň pri nich slovenské, a nie rakúske zákony. Namiesto krajiny pôvodu sa hovorí
o „krajine, na ktorej trh poskytovateľ služby vstúpi“. Inak by totiž členský štát, v ktorom sa služba bude vykonávať, mohol uplatňovať výnimky, pri ktorých by táto zásada neplatila
.
Na aké služby sa smernica vzťahuje? Ide napríklad o obchodné služby ako poradenstvo, certifikácia a testovanie, reklamné služby, komerčné agentúry, služby v oblasti trhu nehnuteľností či služby architektov
, ďalej o distribúciu, organizáciu podujatí, autopožičovne, služby v oblasti turizmu, ako aj služby športových, oddychových a zábavných centier.
Smernica požaduje od členských krajín medzi iným aj vytvorenie jednotných miest kontaktu alebo vypracovanie zoznamu legislatívy, ktorá má diskriminačný charakter, ale zase - je potrebná z hľadiska verejného záujmu. Euroskeptici by povedali, že je to slabý úspech, lebo výnimiek je príliš veľa. Faktom je aj to, že trh cezhraničných služieb tvorí len päť percent z celkového HDP únie.
Áno, ale. Pozitívom napríklad je, že smernica bude mať charakter „biča“ na jednotlivé krajiny, ktoré sa tým dotlačia k zmenám
a odbúravaniu nezmyselných, najmä administratívnych prekážok v podnikaní. Nová norma, ak sa správne implementuje, môže nepriamo podporiť aj celkové skvalitnenie podnikateľského prostredia.
Ako sa smernica zapracuje v rámci EÚ, bude iste zaujímavé sledovať.