Tlačové centrum > My v médiách

My v médiách

Výber zamestnanca netrvá bruselským úradom menej ako rok

„V ktorom roku bol prijatý Jednotný európsky akt?“ alebo „Kto bol prvým predsedom Európskej komisie?“ sú otázky, ktoré mohli dostať uchádzači o miesta v európskych inštitúciách. Týmito a podobnými otázkami sa muselo prehrýzť približne tritisíc nádejných európskych úradníkov minulý týždeň v Prešove, bratislavskej Inchebe aj v Bruseli. Len pre 130 z nich sa však Brusel stane profesionálnym pôsobiskom. Spolu s tlmočníkmi by ich malo byť v prvej fáze takmer päťsto.

Tlmočníci, sekretárky, asistenti
Pre Slovákov, tak ako pre ľudí z ostatných deviatich pristupujúcich krajín, sa celý proces uchádzania o prácu v orgánoch Európskej únie začal v júni tohto roku odoslaním prihlášok. Ponúkanými profesiami boli prekladateľ, sekretárka a nižší úradník. Predvýber ľudí na sekretárske a prekladateľské miesta sa uskutočnil koncom novembra a minulý týždeň sa konal výber ekonómov, právnikov a úradníkov. Podľa Patrika Zoltványho, partnera poradenskej firmy Amrop Jerewein Group špecializujúceho sa na poradenstvo v európskych záležitostiach, bude výber pokračovať pravdepodobne vo februári v Bruseli osobnými pohovormi s ľuďmi, ktorí prejdú prvým sitom. Z nich potom European Personnel Selection Organisation (EPSO) vyberie tých, ktorí sa zapíšu na takzvanú listinu laureátov. „Európske inštitúcie by im potom mali poslať ponuky na voľné pozície,“ predpokladá ďalší postup P. Zoltvány. Podľa Vladimíra Griegera z EPSO to môže trvať aj niekoľko mesiacov, možno aj do konca roka 2004.

Nevedia, do čoho idú
Konkrétne miesta v Bruseli a Luxemburgu určené pre pracovníkov z budúcich členských krajín ešte určené nie sú. „Jednotlivé inštitúcie odhadli počty pracovníkov z nových členských krajín, avšak tieto čísla nie sú verejné,“ hovorí personálny poradca P. Zoltvány. Komisia oznámila len agregované počty potrebných zamestnancov pre každú z pristupujúcich krajín - pre Slovensko je to menej ako 500 miest. V ktorej inštitúcii a v ktorom meste budú títo ľudia najbližších pár rokov pracovať, sa tak dozvedia až v priebehu budúceho roka. Tí, čo prejdú sitom, sa však obávať nemusia, podľa V. Griegera „si v 99 percentách niektorá inštitúcia ľudí z databázy vyberie“. Úlohu pritom zohráva najmä súlad odbornej kvalifikácie a vytvoreného miesta.
Nielenže sa záujemcovia, ktorí poslali prihlášky v lete 2003, konkrétnu pozíciu dozvedia v najlepšom prípade v máji 2004 (v najhoršom až v decembri), táto ponuka môže navyše byť pre nich sklamaním. „Napríklad právnik môže byť prijatý na oddelenie zodpovedné za administráciu priestorov a jeho úlohou môže byť kontrola formálnej stránky zmlúv o prenájme budov, čo nie je príliš intelektuálna práca,“ ilustruje P. Zoltvány. Aj podľa V. Griegera sa môže stať to, že europonuka sa nestretne s pozitívnym ohlasom: „Niekto chce napríklad žiť a pracovať v Bruseli a dostane ponuku do Luxemburgu. V takom prípade si rozmyslí, či ponuku prijme.“

Uvoľniť miesta
Netlmočnícke miesta pre ľudí s vysokoškolským vzdelaním sú v kategorizácii EPSO označované zostupne podľa kariérneho rebríčka od A1 po A8, pričom A1 je riaditeľ direktoriátu. Pozície, ktoré sa zatiaľ otvárajú pre nových členov únie, sú najnižšie v A kategórii - A8. Sú to miesta pre absolventov vysokých škôl, ktorí ešte nemajú žiadnu prax.
„V najbližších rokoch sa však ráta s konkurzmi aj na vyššie pozície - až do kategórie A2,“ hovorí P. Zoltvány. Zatiaľ čo z výberového konania pre A8, ktoré práve prebieha, vzídu úradníci najmä pre novovytvorené pracovné miesta, kariérne vyššie pozície zatiaľ voľné nie sú. Podľa Luca Gillisa, ktorý je zodpovedný v EPSO za poskytovanie informácií, sa výber Slovákov pre pozície stredného manažmentu otvorí na budúci rok. Úspešných kandidátov majú prijať začiatkom roka 2005. O konkrétnej stratégii prijímania zamestnancov na tieto pozície však v Bruseli ešte nerozhodli.
Umiestnenie ľudí z pristupujúcich krajín je citlivým problémom, pretože ich posty sú zatiaľ obsadené. „Najprv treba pre nich miesta uvoľniť, čo sa bude riešiť napríklad aj predčasným odchodom do dôchodku,“ tvrdí P. Zoltvány.
Začínať vysoko však bežnou praxou v inštitúciách nie je. „Tí, ktorí mieria vyššie ako na A6, sa na dané miesto väčšinou musia prepracovať z nižších priečok,“ vysvetľuje P. Zoltvány. V súvislosti s rozširovaním však únia urobí výnimku. „Slováci sa budú môcť presadiť hneď od začiatku aj na významnejších postoch,“ dodáva P. Zoltvány.

Čo ich čaká
Pracovať pre inštitúcie väčšinou znamená úradnícku robotu. Vyzerá to asi tak, že pracovník dostane pridelenú oblasť, ktorej vývoj monitoruje, pripravuje podklady na rokovania a vypracúva rôzne správy. V zásade je práca v inštitúciách aj systém jej organizácie podobný ako v ktorejkoľvek štátnej správe. Na platy a kariérne postupy existujú tabuľky. Odlišnosťou oproti práci v slovenských úradoch je však výška platov a iné zamestnanecké výhody, ktoré sú nadštandardné v porovnaní s priemernými podmienkami v krajinách západnej Európy. Pre nižšie úradnícke pozície, na ktoré robia momentálne v pristupujúcich krajinách nábor, je určený nástupný plat 4 078 eur (168-tis. Sk). Plat sa podľa tabuliek môže zvyšovať v závislosti od odpracovaných rokov.
V únii je však na pláne reforma podmienok zamestnancov inštitúcií, ktorá by sa mala uskutočniť v budúcom roku. Podľa novelizácie vyhlášky o pracovných podmienkach úradníkov inštitúcií EÚ navrhnutej komisiou by sa platové podmienky mali regulovať smerom dole, podobne by sa mali obmedzovať sociálne benefity. Nové podmienky sa však starých zamestnancov natoľko týkať nebudú, redukcie zasiahnu najmä novoprijatých zamestnancov, čiže aj víťazov prebiehajúcich konkurzov na Slovensku.
Napriek zmenám v zamestnaneckej politike voči pracovníkom inštitúcií ostane ich štandard stále relatívne vysoký, najmä v porovnaní s platmi na Slovensku. „Kontrakty pre stálych úradníkov sú na dobu neurčitú a pozície v inštitúciách sú veľmi stabilné,“ vysvetľuje P. Zoltvány. Podľa neho je pravdepodobné, že tí, ktorí sa do Bruselu dostanú a vydržia istý čas, sa na Slovensko už nevrátia. „Tí, ktorí neodídu do piatich rokov, už potom ostanú nastálo,“ odhaduje podľa vlastných skúseností s prácou v Bruseli.
Okrem slušných pracovných podmienok a života v multikulturálnom prostredí čakajú slovenských zamestnancov v EÚ aj povýšenia. „Po dvoch rokoch môžu asistenti čakať postup na kategóriu A7,“ konštatuje P. Zoltvány. Podľa L. Gillisa z EPSO však majú rátať maximálne s A4. „Teoreticky sa môžu dostať až na A1, no keď sa na to pozrieme z praktického hľadiska, v priemere skončia na A4,“ konkretizuje.

Lojálni k únii
Podľa V. Griegera je jednou zo zásad prijímania zamestnancov inštitúcií geografický princíp. „Snahou je, aby boli jednotlivé členské štáty zastúpené proporcionálne,“ poznamenáva. V tejto oblasti sa podľa neho zaviedlo prechodné obdobie do roku 2008, keď by aj zastúpenie nových členov malo byť v súlade s geografickým.
Podľa materiálu Ministerstva zahraničných vecí SR však v realite taký princíp nie celkom funguje. Príslušníci niektorých členských štátov prejavujú vyšší záujem ako iní, preto je problematické zachovať národnú rovnomernosť. „Najmenej pracovníkov sa vo všeobecnosti na konkurzy vypisované Európskou komisiou hlási zo Švédska, z Dánska, Holandska a Veľkej Británie,“ píše sa v materiáli ministerstva.
Hoci zamestnanci komisie či parlamentu pochádzajú z rôznych krajín a sú vyberaní relatívne proporcionálne, neznamená to, že daný štát reprezentujú. „Aj Slováci v inštitúciách musia byť lojálni komisii či parlamentu, nie svojej krajine,“ vysvetľuje P. Zoltvány. „Prax v inštitúciách je taká, že ľudia sa dostávajú na pozície, ktoré nemajú s ich krajinou nič do činenia. Majú totiž byť lojálni Európskej únii, a nie Nemecku, Taliansku či Slovensku,“ dodáva.

V Bruseli potrebujú aj stážistov

Inštitúcie EÚ okrem zamestnaneckých miest ponúkajú aj možnosť pracovať ak stážista. "Najviac stáží ponúka Európska komisia a parlament. V komisii je to okolo 700 ľudí," hovorí Patrik Zoltvány, ktorý pred tromi rokmi stáž v parlamente absolvoval. Informácie o týchto možnostiach sú na jednotlivých webstránkach inštitúcií. Vo všeobecnosti platí, že prihlášku treba poslať cez internet a jedinou podmienkou je byť v poslednom ročníku vysokoškolského štúdia alebo čerstvý absolvent. "Prihlášky sa za radia do databázy, ktorá koluje po oddeleniach inštitúcie, ktorú si uchádzač vybral," uvádza ďalší postup P. Zoltvány. Od tejto chvíle je to už len na tom, či sa budúci stážista profilovo hodí alebo nehodí na niektorú voľnú pozíciu. Ak si ho oddelenie vyberie, kontaktuje sa s ním. Šanca získať stáž v Bruseli však veľká nie je, pretože žiadostí je podľa P. Zoltványho niekoľkonásobne viac.
"Bola to dobrá profesionálna skúsenosť. Dovtedy som o tých veciach iba čítal a vôbec som si nevedel predstaviť, ako v realite vyzerajú rokovania, vybavovanie agendy či legislatívny proces," opisuje svoju skúsenosť P. Zoltvány, ktorý sa sedem mesiacov zaoberal v Európskom parlamente politicko-ekonomickými analýzami pristupujúcich krajín. "Nevýhodou tejto práce je však to, že je veľmi pomalá a byrokratická," objasňuje dôvod, prečo nakoniec v Bruseli neostal.