Naše poradenské tímy sú aktívne v rámci globálnych partnerstiev a networkov, vďaka čomu dokážeme držať prst na pulze najnovšieho vývoja a v kombinácii s inovatívnymi prístupmi ponúknuť osvedčené riešenia v stredoeurópskom regióne i mimo neho.
Medzi našich klientov patria medzinárodné spoločnosti, české i slovenské firmy, investori, privátne holdingy, rodinné podniky, ale aj verejný a neziskový sektor. Naše poradenské tímy sa usilujú o vytváranie obojstranne výhodných partnerstiev a budovanie dlhodobých vzťahov.
Viac >>
My v médiách
Pýtať sa na príjem je neslušné
Platy manažérov. Vrcholní riaditelia podľa prieskumov mesačne berú minimálne stotisíc korún.
Koľko zarábate? Táto otázka je na Slovensku stále tabu, respektíve - väčšina ľudí vám na ňu neodpovie. Obzvlášť to platí to pre šéfov podnikov, či už v súkromných rukách, ale aj so štátnou účasťou.
„Nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe sú témy, o ktorých sa verejne nerozpráva. Medzi ne patri náboženská príslušnosť, koho ste volili či koľko zarábate,“ tvrdí generálny riaditeľ spoločnosti Siemens na Slovensku Peter Kollárik. Podobne odpovedala väčšina z 21 topmanažérov najväčších firiem v oblasti farmácie, IT a telekomunikácií, poisťovníctva, bankovníctva, obchodu a distribúcie, výroby a expresnej prepravy, ktorých HN oslovili. Niektorí hovorili o neslušnosti klásť takéto otázky.
Skoro vojenské tajomstvo
Podľa managing partnera spoločnosti Amrop Jenewein Group Radomíra Maka nie je v podstate nikto pripravený odpovedať na takéto otázky. „Väčšinou ide o obavu zo závisti, negatívnu spätnú väzbu,“ hovorí. Opačný postoj je už vidieť v susednom Česku.
Na Slovensku, ale ani v Európe zatiaľ neexistuje žiaden predpis, ktorý by topmanažérom prikazoval zverejňovať svoje zárobky. Európska únia sa pokúšala zaviesť povinnosť zverejňovať platy riaditeľov firiem, ktorých akcie sú obchodovateľné na burze. Zatiaľ však jej iniciatíva zamrzla. Iniciatíva bola inšpirovaná americkým zákonom Sarbanes Oxley. Ten prikazuje všetkým spoločnostiam obchodujúcim na wallstreetskej burze zverejňovať platy svojich vrcholných predstaviteľov.
Podľa denníka Die Welt však európske firmy, obchodovateľné na americkej burze, pochybujú o účinnosti tohto nariadenia: Len minimum opýtaných firiem podľa týchto novín očakáva, že nové kontrolné povinnosti v budúcnosti zabránia škandalóznym podvodom typu Enron, alebo že zvýšia dôveru investorov. „V západnej Európe sa už dajú v niektorých dokumentoch nájsť informácie o benefitoch poskytovaných riadiacim pracovníkom,“ hovorí Mako.
Pol milióna mesačne? Žiadny problém
Ak chcú ľudia vedieť, koľko zarábajú tí, ktorí napríklad spravujú ich peniaze v banke, prípadne riadia slovenský trh s liečivami, musia sa spoliehať iba na prieskumy.
Podľa prieskumu spoločnosti PricewaterhouseCoopers sa mesačné platy týchto ľudí pohybujú od stotisíc korún až po skoro pol milióna mesačne.
Manažéri s vysokým pracovným tempom si prídu na svoje aj prostredníctvom rôznych benefitov, ako sú napríklad akcie spoločnosti, v ktorej pracujú. Podľa Maka to však závisí od konkrétnej spoločnosti, jej veľkosti, ziskovosti, ale aj postavenia na trhu. „V prípade spoločností s výnimočnou pozíciou na trhu možno predpokladať, že aj ich vrcholní manažéri musia byť výnimoční profesionáli. A v takom prípade by mali byť výnimočne ohodnotení,“ dodáva.
Vysoké platy však niečo „stoja“. Topmanažér musí poznať spoločnosť, pre ktorú pracuje, ako vlastné ruky. !Je totiž jeden z tých, ktorí ňou hýbu a rozhodujú, či sa tie ruky budú zdvíhať za ovocím na strome alebo mátať pred sebou v tme,“ vysvetľuje Mako. Znamená to, že sa musí vedieť rozhodnúť, zvoliť správnu stratégiu, udržať si chladnú hlavu a racionálne myslenie aj vo vypätých situáciách. „V neposlednom rade musí byť reprezentatívnou osobnosťou, aby svojou charizmou ťahal ostatných za vytýčeným cieľom,“ dodáva.