Naše poradenské tímy sú aktívne v rámci globálnych partnerstiev a networkov, vďaka čomu dokážeme držať prst na pulze najnovšieho vývoja a v kombinácii s inovatívnymi prístupmi ponúknuť osvedčené riešenia v stredoeurópskom regióne i mimo neho.
Medzi našich klientov patria medzinárodné spoločnosti, české i slovenské firmy, investori, privátne holdingy, rodinné podniky, ale aj verejný a neziskový sektor. Naše poradenské tímy sa usilujú o vytváranie obojstranne výhodných partnerstiev a budovanie dlhodobých vzťahov.
Viac >>
My v médiách
Krok dopredu a dva dozadu
Stagnovanie a následný pokles Indexu podnikateľského prostredia, prostredníctvom ktorého Podnikateľská aliancia Slovenska štvrťročne monitoruje rozhodujúce prvky ovplyvňujúce podnikanie v krajine, sú zrkadlom nedotiahnutia a spochybňovania reforiem predchádzajúcej vlády a neriešenia ďalších problémov najmä v oblasti zdravotníctva a školstva.
V závere roku 2006 sa index znížil na rovnakú úroveň, akú dosahoval v štvrtom štvrťroku 2005. Za šesťročnú históriu jeho meraní ide o prvý pohyb smerom dole. Spokojnosť s kvalitou podnikateľského prostredia klesá a je viac ako pravdepodobné, že bude naďalej klesať. Reálny stav sa totiž vyhodnocuje s oneskorením, a tak sa v ňom aktivity tímu Roberta Fica naplno prejavia až v roku 2008.
Vláda a zodpovední politici však tieto varovania nepočúvajú. Je prirodzené, že sociálnodemokratický kabinet viac komunikuje so zamestnancami ako so zamestnávateľmi. Otázne však je, či pod zamestnancami treba rozumieť len odbory.
Nie je správne, ak si ich funkcionári privlastňujú právo hovoriť za všetkých zamestnancov. Kde zostal dialóg so širokou občianskou spoločnosťou? Je pravda, že v dialógu odborárov s vládnou sociálno-demokratickou mocou je politika prítomná aj v iných členských krajinách EÚ. Popri ňom však nepretržite funguje aj diskusia medzi zástupcami zamestnancov, občianskej spoločnosti a zamestnávateľov. V tomto duchu sa formujú názory všetkých zúčastnených strán a dohoda sa predkladá vláde. Na Slovensku to tak, žiaľ, nie je.
Jedným z typických následkov prerušeného dialógu je pripravovaná novela Zákonníka práce. Jeho zatiaľ platná podoba je reálnou podobou toho, že vláda Mikuláša Dzurindu si dokázala uvedomiť nevyhnutnosť flexibility pre všetky strany. Len tak mohla bojovať s vysokou nezamestnanosťou a súčasne zrýchľovať tempo ekonomického rastu, priťahovať zahraničné investície a vytvárať nové pracovné miesta. Prijatím súčasného zákonníka Slovensko v predstihu naplnilo požiadavku Európskej komisie reformovať národné pracovné kódexy.
Lisabonská stratégia odporúča prehodnotiť úroveň flexibility každej členskej krajine -flexibilita a bezpečnosť sú základom aj tzv. modelu flexikurity, ktorý Medzinárodná organizácia práce (ILO) dáva do pozornosti najmä krajinám CEE regiónu. Len slovenská vláda chce zmenu súčasného stavu, ktorý je v súlade s modernými európskymi trendmi...
Každá zmena Zákonníka práce, ktorá prinesie obmedzenia pre zamestnávateľov alebo zamestnancov a zníži flexibilitu trhu práce, bude znamenať neprospech pre všetkých zúčastnených. Podľa prieskumu PAS navrhovaná úprava zvýši podnikom náklady o 2,75 percenta a zníži zamestnanosť o 0,16 percenta. Už dnes niektorí zahraniční investori pociťujú určité problémy. Ak pripravovaná novela prejde, o niekoľko rokov sa slovenská ekonomika môže ocitnúť v staronových problémoch.
Protireformné kroky môžu mať pre krajinu veľmi negatívne dôsledky.
















