Tlačové centrum > My v médiách

My v médiách

Lobing opäť rozvíril hladinu v únii

Členovia Európskej komisie evidujú každý týždeň pri práci v priemere 36 kontaktov či návrhov od lobistov. Napriek tomu, že v Európskom parlamente už existuje presný rámec, na základe ktorého každý, kto chce vstúpiť do parlamentu, sa musí zaregistrovať a podať o svojich aktivitách správu (register EP eviduje päťtisíc lobistov, ktorí musia podať o svojej činnosti správu aj raz ročne), v rámci celej únie to doriešené stále nie. Aj preto sa opäť tento týždeň rozviruje v Bruseli debata, či a ako stanoviť pravidlá pre lobing.

Lobing, ako politický systém ovplyvňovania zákonodarných či výkonných orgánov v prospech určitých skupín, je v Bruseli bežným javom. V podstate spolu s Washingtonom ide o dve najväčšie centrá lobingu. Napriek tomu, ako napísal EUobserver, nemá únia jasno v tom, ako bude na jej pôde lobing pôsobiť. Ešte v marci síce prijala návrh registra lobistov a lobistických skupín, ten je však čisto dobrovoľným zoznamom a ukazuje sa, že nefunkčným.

„Ak chce únia prijať register lobingových skupín, mal by byť povinný. Aby sa stransparentnil proces a ich aktivita,“ tvrdí predstaviteľ európskej lobistickej skupiny EPACA Jose Lalloum. Ako dodal, lobisti nie sú ani proti dobrovoľnému členstvu, ale nevidia spôsob jeho fungovania. Európska komisia pritom uvažuje aj o finančnom strope, ktorý môže byť využitý za poskytnutie lobingu.

Nejasný postih
„Neviem, čo sa tým vyrieši. Najmä, ako bude potrestaný lobista, ktorý sa do zoznamu nezapíše,“ povedal pre HN slovenský poslanec Daniel Lipšic. Práve z jeho dielne ako ministra spravodlivosti prišiel v roku 2000 do parlamentu zákon o lobingu. Hoci cez prvé čítanie prešiel, do druhého sa už nedostal, lebo narazil na odpor Ústavnoprávneho výboru NR SR. V prípade, že by sa zákon prijal, Slovensko by bolo spomedzi svojich vyšehradských susedov prvou krajinou ošetrenou takouto legislatívou. „Narazil však na odpor poslancov, pretože oznamovaciu povinnosť za lobingové služby kládol aj ústavnému činiteľovi, teda nielen skupine. Práve on mal verejnosti sprístupniť, za akých okolností, prečo a s akým výsledkom sa s lobistom stretol,“ vysvetlil pre HN Lipšic.

To by podľa neho mal riešiť aj európsky návrh. Súčasná prax je však taká, že lobistické skupiny neuvádzajú to, pre koho pracujú, ale do zoznamu zapisujú len názov svojej firmy a zástupcu. Podľa akreditovaného lobistu pri Európskom parlamente Patrika Zoltványa zo spoločnosti Amrop Jenewein Group sa však komisia snaží kopírovať americký systém lobingu, no tam je iná politická kultúra aj systém. „Lobista, ktorý pracuje transparentne a nepotrebuje zatajovať klientov, tak bude pracovať aj po tom. Neviem, či povinná registrácia v tomto smere niečo prinesie. Ak áno, skôr snahu obísť pravidlá. Firmy budú vykazovať svoju činnosť pod inými službami,“ vysvetlil Patrik Zoltvány pre HN.

Prísľub lobistov
Ako v Bruseli zdôraznil pri predkladaní návrhu do diskusie aj komisár EÚ pre správu, audit a boj proti korupcii Siim Kallas, z vlastného prieskumu mu vraj vychádza, že lobisti by sa do zoznamu s novými pravidlami zapísali, aj keby bol zápis na dobrovoľnej báze. Hoci diskusie o lobingu budú pokračovať až do decembra s tým, že už na jar by sa malo rozhodnúť, či bude zoznam lobistov povinný alebo nie a za akých podmienok (najmä finančného stropu), už teraz sa ukazuje, že sa na bruselskej pôde rozbehne lobing aj za to. Pozorovatelia však tvrdia, že diskusia o lobingu pomôže únii najmä v tom, aby vedela, koľko lobistov a lobistických skupín je platených z finančných prostriedkov únie cez rôzne projekty a koľko z nich spätne opäť za peniaze únie v inštitúciách lobuje.