Tlačové centrum > My v médiách

My v médiách

Firmy o ľudí bojujú už počas štúdia

Anketa

1. Ako hodnotíte úroveň absolventov, ktorí sa uchádzajú o miesto na trhu práce? Aké sú ich kvality a, naopak, nedostatky? 2. V akých odboroch si absolvent nájde prácu relatívne najjednoduchšie? Ktoré firmy so zamestnávaním absolventov nemajú problém?
3. Ako môže študentom pri prijímaní do zamestnania pomôcť prax? Ktoré odbory (firmy) prax vyslovene vyžadujú?
4. Ako často sa stretávate s tým, že absolventi po skončení štúdia najprv odídu do zahraničia, až potom sa vrátia na Slovensko a chcú sa zamestnať? S akými pracovnými skúsenosťami najčastejšie prichádzajú a ako im to môže pomôcť?

Zuzana Kaňuchová, personálna manažérka spoločnosti Profesia

1. V dnešnej dobe je veľa zaujímavých absolventov na trhu práce, ktorí si uvedomujú, že už počas štúdia je dobré získavať praktické skúsenosti v rôznych spoločnostiach. Po skončení školy sú viac oceňovaní na trhu práce, keďže už majú aké-také pracovné skúsenosti. Ťažko sa generalizuje, akí sú momentálne absolventi na trhu práce, keďže skoro vždy je to o prístupe, pracovnom nasadení a ochote ľudí ukázať, čo je v nich. Zamestnávateľ sa zameriava predovšetkým na osobnosť, ktorá má záujem na sebe pracovať, vzdelávať sa, našťastie, aj takíto sú mnohí absolventi škôl. Ich kvality sú predovšetkým v tom, že sú pružní, ochotní prijímať zmeny, rýchlo sa učia, sú prispôsobiví, jazykovo a technologicky zdatnejší. Na druhej strane absolventom chýbajú praktické skúsenosti, sú odtrhnutí veľakrát od reality, nevedia sa dostatočne odprezentovať, majú vysoké nároky a bývajú osobnostne ešte nezrelí.
2. Najjednoduchšie si nájdu prácu absolventi z technicky zameraných škôl, o ktorých ešte počas štúdia „bojujú“ zamestnávatelia, snažia sa ich prilákať do firmy na základe nadštandardných platových a pracovných podmienok. Ide najmä o programátorov, špecialistov v oblasti informačných technológii. Taktiež sú to niektoré pozície z ekonomickej oblasti ako napr. účtovníci, audítori, finanční analytici a mnohé iné. Firmy, ktoré nemajú v dnešnej dobe problém s vyhľadávaním a zamestnávaním ľudí, už asi ani neexistujú, keďže na trhu absentuje veľké množstvo kvalitných ľudí vo veľa špecializovaných odboroch. Firmy, ktoré sú úspešné v rámci zamestnávania absolventov, majú prepracovaný personálny marketing, zviditeľňujú sa na rôznych podujatiach určených pre absolventov a študentov a ponúkajú zaujímavé a motivujúce pracovné podmienky, umožňujú absolventom vzdelávať sa a kariérne rásť. Absolventi majú záujem pracovať najmä v nadnárodných spoločnostiach, ktoré sú schopné tieto podmienky aj splniť.
3. Prax sa dnes u absolventov považuje skoro za samozrejmosť, pretože máloktorý zo študentov si dnes môže dovoliť byť bez príjmu a uvedomujú si, že získaním praxe majú väčšie šance na zamestnanie sa po skončení štúdia. Preto mnohé spoločnosti majú tendenciu vychovávať študentov už počas štúdia, aby ich následne po skončení školy aj zamestnali. Poskytujú rôzne trainee programy, stáže, a tak aj títo študenti majú výhodu v tom, že po skončení školy majú skoro isté pracovné miesto a hlavne vedia, do akého pracovného prostredia a podmienok idú pracovať. Nie je jednoznačne dané, ktoré odbory, prípadne firmy vyslovene vyžadujú prax. Každá spoločnosť si sama zadefinuje pred obsadením pracovnej pozície, či môže danú pozíciu obsadiť absolventom, alebo uprednostní radšej uchádzača s praxou.
4. V dnešnej dobe je pomerne časté, že sa objavujú v životopisoch absolventov skúsenosti s prácou v zahraničí. Absolventi využívajú možnosť zlepšiť si jazykové zručnosti a popritom zarobiť finančné prostriedky a následne získať aj pracovné skúsenosti, ktoré sú, žiaľ, v mnohých prípadoch nezodpovedajúce ich vzdelaniu a nedokážu ich využiť po návrate na Slovensko vo svojej budúcej práci. V zahraničí si skôr majú možnosť odskúšať, ako obstoja v rámci presadenia seba samého v cudzom prostredí a rozvíjajú sa skôr po osobnostnej stránke ako po odbornej.

Pavol Tóth, konzultant poradenskej spoločnosti Amrop Hever Slovakia

1. Vo všeobecnosti možno povedať, že úroveň absolventov v určitej miere závisí od úrovne školy, ktorú skončili. K obvyklým očakávaniam zamestnávateľov okrem odborných znalostí patrí aj schopnosť systémovo myslieť a prijímať zmeny, flexibilita, komunikačné zručnosti a ďalšie spôsobilosti umožňujúce úspešné zaradenie do pracovného procesu. Práve tieto kvality často nie sú v skupine čerstvých absolventov rozvinuté dostatočne. Podceňovanie týchto požiadaviek nielen študentmi, ale predovšetkým školami vedie k tomu, že mnohé vzdelávacie inštitúcie zaostávajú za potrebami praxe.
2. Každé obdobie so sebou prináša odbory, ktoré v danom čase „letia“. Dnes možno na Slovensku za žiaduce celkom určite považovať trhové sektory informačných technológií a automobilového priemyslu. Dnes už však otázka nie je o tom, ktoré firmy majú problém zamestnať absolventov. Skôr sa treba pýtať, ktorá spoločnosť závislá od prílevu väčšieho počtu zamestnancov ešte nezačala cielene riadiť proces ich vyhľadávania, získavania a udržania. Napríklad v spomínanom IT sektore sú niektoré spoločnosti v situácii, že sú ochotné poskytnúť školenia na príslušné technológie prakticky akémukoľvek aspoň čiastočne počítačovo zručnému človeku.
3. Zamestnávatelia favorizujú pri pohovoroch absolventov s relevantnou praxou pred absolventmi bez praxe. Ide najmä o odbory nehumanitného charakteru s technickým zameraním, kde sa od začínajúceho pracovníka očakáva aspoň základná manuálna, resp. intelektuálna znalosť príslušnej technológie. Na Slovensku však mnohí zamestnávatelia bojujú s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily vrátane úzko špecializovaných odborníkov s dostatočnou jazykovou výbavou. Preto si musia čo najskôr uvedomiť, že kvalifi kovaná pracovná sila bude čoraz drahšia - to znamená, že neraz budú musieť investovať (peniaze, čas i energiu) aj do absolventov bez akejkoľvek praxe. Ďalším predpokladom je, že budú musieť byť procesne nastavení na to, že ak chcú do svojej štruktúry priberať mladé talenty, musia im vytvoriť priestor na rast.
4. S rozširujúcimi sa možnosťami, ktoré priniesla integrácia SR do EÚ, samozrejme, rastie aj množstvo ľudí, ktorí získavajú prvé pracovné skúsenosti v zahraničí. Mnohým absolventom však chýba premyslený prístup k rozhodnutiu, za akou skúsenosťou sa do zahraničia vyberú. Ešte vždy prevláda snaha zarobiť peniaze bez ohľadu na vykonávanú prácu. Preto sa často stáva, že keď sa po niekoľkých rokoch vrátia späť, budú ich potenciálni zamestnávatelia považovať za absolventov bez praxe. Veľmi zjednodušene povedané: pre banku nie je zaujímavá prax v reštauračných službách ani opatrovanie detí alebo chorých. Pohyb za prácou do zahraničia je o niečo výraznejší v nižších príjmových vrstvách, ktoré si chodia najmä v letnej sezóne privyrobiť za hranice. Po uplynutí pracovného kontraktu sa však hneď vracajú späť. Zo sofi stikovanejších povolaní je v zahraničí záujem o IT špecialistov, vedeckých pracovníkov a výskumníkov, ktorí v zahraničí nachádzajú lepšie technologické a finančné podmienky na realizáciu a viac príležitostí, ďalej o zdravotné sestry, lekárov, manažérov pôsobiacich v hotelierstve, finančníctve...