Naše poradenské tímy sú aktívne v rámci globálnych partnerstiev a networkov, vďaka čomu dokážeme držať prst na pulze najnovšieho vývoja a v kombinácii s inovatívnymi prístupmi ponúknuť osvedčené riešenia v stredoeurópskom regióne i mimo neho.
Medzi našich klientov patria medzinárodné spoločnosti, české i slovenské firmy, investori, privátne holdingy, rodinné podniky, ale aj verejný a neziskový sektor. Naše poradenské tímy sa usilujú o vytváranie obojstranne výhodných partnerstiev a budovanie dlhodobých vzťahov.
Viac >>
My v médiách
Brusel zvýšil svoju dôveru k lobistom
Európska komisia (EK) chce zvýšiť dôveru k lobistickým skupinám. Tento týždeň preto potvrdila vznik takzvaného dobrovoľného registra lobistov, pretože ich činnosť najviac ovplyvňuje nielen európsku, ale aj svetovú legislatívu. Podľa predstaviteľov EK je registrovanie ľudí hýbajúcich mienkou veľkých korporácií, priemyselných asociácií i odborových a neziskových organizácií veľkou výhodou. Dáva totiž spoločnostiam šancu identifikovať, kto figuruje v pozadí prijatých rozhodnutí. Okrem iného stanovuje lobing za legitímnu, a dokonca nevyhnutnú súčasť demokratického riadenia podnikov. Na Slovensku je však stále vnímaný negatívne, najmä v súvislosti s verejnými zákazkami. „U nás takmer vôbec nefunguje objednávanie si lobistických skupín zo strany typického neziskového sektora, ako je to napríklad vo Veľkej Británii alebo v USA,“ vyjadril sa pre HN Patrik Zoltvány, akreditovaný lobista pri Európskom parlamente a senior partner poradenskej spoločnosti FIPRA Slovakia.
Kompromis
Práca lobistov je vo všeobecnosti pokladaná za sofistikovanú činnosť, pretože si vyžaduje neustále monitorovanie legislatívneho a politického procesu. Podľa Patrika Zoltványho je registrácia výhodná najmä z dôvodu takzvaného „vyčistenia samotného lobistického prostredia“, čo sa dá dosiahnuť iba zvyšovaním politickej úrovne na Slovensku. Dobrovoľná registrácia im pomáha vyzdvihnúť význam svojej práce v celej EÚ ako legálnej a transparentnej aktivity. „Zaviedol sa americký systém zapisovania, kde lobisti musia uvádzať aj mená svojich klientov a sumy, ktoré si u nich účtovali,“ povedal Zoltvány. To znamená, že v konečnom dôsledku sa až tak nesplní pôvodný plán EK zmapovať záujmové skupiny na úrovni EÚ, pretože sa proti tomu ohradili niektoré európske združenia a individuálni lobisti. „Krátko po schválení sme v komisii zaznamenali 44 žiadostí na registráciu, v súčasnosti je ich už 53,“ povedal pre HN hovorca eurokomisára pre administratívne záležitosti, audit a boja proti podvodom Dale Kidd a dodal: „Zaznamenávanie týchto skupín nás neposúva do boja proti podvodníkom, ideme skôr po ceste transparentnosti.“ Registrácia je úplná až po podpise etického kódexu EK. Svoj takzvaný Kódex správania má každá profesionálna lobistická skupina, individualisti si však stanovujú vlastné etické štandardy. „Lobisti ako takí sa do registra neuvádzajú, iba firmy a organizácie. To tvorí jeho podstatu. Sú povinní uviesť oblasť pôsobenia a na základe toho môžu pravidelne získavať oznamy alebo signály z ich trhu, čo však nie je zákonom nariadené,“ vysvetlil nám Erik Wesselius z Corporate Europe Observatory (CEO). EK prisľúbila, že dvere k povinnej registrácii si ponecháva otvorené. „CEO dostala interný dokument od komisie, ktorý však tento prísľub vyvracia,“ uzatvoril Wesselius.
Slovensko ešte v plienkach
Slovensko sa vo využívaní služieb lobistických skupín začína podobať Európe, ktorá vidí hlavné rozdiely v závislosti od politického sektora v jednotlivých krajinách. Na otázku, koľko lobistických skupín pôsobí na našom území, nám Patrik Zoltvány povedal, že záleží na tom, koho za ňu považujeme: „Ak hovoríme o profesionálnych lobistických firmách, tie zrátame na jednej ruke. Ich presný počet nikto nevie,“ dodal. Ak k nim však pripočítame aj profesijné združenia a asociácie, mimovládne organizácie a iné formálne i neformálne združenia vrátane individuálnych firiem presadzujúcich vlastné záujmy, vyšlo by nám vysoké číslo. Z hľadiska prístupu k svojim klientom sú lobisti povinní neposkytovať druhej strane mylné a zavádzajúce informácie a ponúkať protihodnotu. No keďže ide o obojsmernú záležitosť, na to, aby lobing fungoval transparentne a eticky, aj inštitúcie na tej druhej strane by mali byť prístupné a dať možnosť profesionálnemu lobingu, aby konal svoju prácu tak, ako má. „Čo ešte stále nie je pravidlom práve na Slovensku,“ ukončil Patrik Zoltvány, okrem iného aj radca Európskeho hospodárstva a sociálneho výboru v Bruseli.
Kto má záujem o služby lobistov na Slovensku
- etablované nadnárodné spoločnosti
- noví investori
- záujemcovia o účasť na veľkých tendroch
- vlastníci slovenských rodinných firiem
- skupiny, ktoré riešia urgentný problém v oblasti hospodárskej súťaže, legislatívy či licencie
















