Tiskové centrum > Články & studie

Články & studie

Z Minervy sa zatiaľ podarilo splniť polovicu projektov

Najväčšie rezervy sú v zlepšovaní podnikateľského prostredia a podpore inovácií, kde treba začať od nuly.

Súčasná vláda zatiaľ stihla ukončiť približne polovicu projektov, ktoré sú zakotvené v akčných plánoch projektu Minerva. Ten má prispieť k vybudovaniu znalostnej ekonomiky na Slovensku. Vláda si ešte v lete minulého roku v týchto plánoch stanovila 62 úloh, ktoré majú smerovať k vyššej konkurencieschopnosti krajiny. Mala ich splniť v rokoch 2005 a 2006. Do konca januára sa podarilo ukončiť jedenásť projektov, ku koncu marca by ich malo byť už 32. Úspechy a výzvy Slovenska na ceste k znalostnej ekonomike budú aj témou dnešnej konferencie za účasti predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa.

V inováciách na chvoste

"V budovaní informačnej spoločnosti môžu byť problematické zrejme len dva projekty. Dobre sa darí napĺňať aj akčný plán pre vzdelávanie a zamestnanosť. Problematická je najmä podpora inovácií, ktorá by mala byť kľúčovou prioritou do budúcnosti. V akčnom pláne pre vedu, výskum a inovácie je celkovo čiastočný sklz," povedal Martin Bruncko, poradca ministra financií a autor národnej lisabonskej stratégie.

Dôvodom sklzu v problematických oblastiach je predovšetkým fakt, že na splnenie týchto úloh sú potrebné zásadné systémové zmeny, kým v ostatných ide o konkrétne projekty, ktorých plnenie je jednoduchšie. Zaostávanie v inovácii sa napríklad prejavuje aj v počte patentových prihlášok. Kým v Česku ich podľa Svetovej organizácie pre ochranu duševného vlastníctva bolo v minulom roku podaných 99, u nás ich bolo iba 35. "Na Slovensku doteraz v skutočnosti neexistuje systém podpory inovácií. Aj podpora vedy bola do veľkej miery postavená na princípoch zdedených ešte zo socialistického Československa. Ich vytvorenie teda potrvá dlhší čas, keďže začať bolo potrebné prakticky od nuly," dodal Bruncko.

Miliónový študent bude pracovať pre štát

Súčasťou stratégie konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 je aj dokončenie štrukturálnych reforiem a udržanie ich výsledkov. Deficit verejných financií sa vlani podarilo dostať pod úroveň tri percentá z HDP a splniť tak jedno z kritérií na prijatie eura. Klesať by mala aj miera prerozdeľovania, definovaná podielom daní a povinných odvodov na hrubom domácom produkte. V roku 2004 jeho hodnota klesla o 0,9 percentuálneho bodu, pričom výslednou hodnotou 30,5 percenta sa Slovensko zaradilo medzi tri krajiny Európskej únie s najnižšou daňovou kvótou. Predbežné odhady za rok 2005 naznačovali ďalší pokles na 29,9 percenta.

Niektorí ekonómovia sa k Minerve stavajú odmietavo. "Celý program je zle poňatý," myslí si predseda Správnej rady Nadácie F. A. Hayeka Ivan Švejna. Projekty, ktoré sa už podarilo splniť, sú najmä vo vzdelávaní a v rozvoji ľudských zdrojov. Vláda poskytne kompletné štipendiá pre študentov prijatých na najlepšie svetové univerzity a zároveň vysokopostavené pracovné miesto na niektorom ministerstve. Takzvaný Miliónový študent bude mať zaplatené kompletné náklady spojené maximálne s dvojročným štúdiom v zahraničí, na revanš bude musieť zotrvať minimálne dva roky na ministerstve, respektíve na Úrade vlády. Na rok 2006 je na tento účel vyčlenených osem miliónov korún, ktoré si rozdelia minimálne traja občania Slovenska prijatí na postgraduálne štúdium v oblastiach verejnej správy, ekológie, sociológie práva a manažmentu. O tom, kto dostane štátnu podporu na vzdelávanie v zahraničí, bude rozhodovať komisia zo zástupcov ministerstva školstva a všetkých spolupracujúcich rezortov.

Podpora vlády verzus podpora trhu

Vzdelávanie v zahraničí by mal podporiť aj národný štipendijný systém. Ten zaplatí štipendiá na pokrytie nákladov na živobytie počas jedného až dvoch semestrov v zahraničí. Systém by mal uhradiť aj výdavky spojené s pobytom pre zahraničných študentov, vysokoškolských učiteľov či výskumných pracovníkov na Slovensku. Štát zaplatí aj jazykové certifikáty (TOEFL, Cambridge, DELF) pre maturantov, ktorí vo vyššej náročnosti testov z cudzieho jazyka získajú najmenej 67-percentný výsledok v tom jazyku, na ktorý žiadajú štipendium. V tomto prípade bude rozhodovať aj rýchlosť, pretože v prípade prebytku dopytu bude dôležité aj to, kedy bola žiadosť podaná. Zhruba päťtisíc žiadateľov tak má šancu získať maximálne po tritisíc korún.

Podľa Švejnu je však podobná adresná podpora viac škodlivá ako prospešná. "Štát by mal vytvárať podmienky, jasné pravidlá a nastaviť latku tak, aby ju mohol preskočiť každý," myslí si Švejna. Aj preto považuje zásahy v tejto sfére za zbytočné, rozhodovanie by mala vláda totiž ponechať výlučne na trhu.

Niektoré splnené projekty

• Spustenie národnej agentúry na podporu vedy a výskumu.
• Finančná podpora pre 250 základných a stredných škôl na vybudovanie počítačových učební.
• Zníženie poplatkov za vybavovanie úradných záležitostí cez internet.
• Nový systém financovania vysokých škôl a sociálnych štipendií.
• Spustenie programu internet pre vzdelanie - dotovanie vysokorýchlostného internetu.