Články & studie

Úloha MVO pri rozvoji vedomostnej spoločnosti

Príspevok prednesený pri príležitosti 10. výročia Centra pre európsku politiku.


Naša spoločnosť je dnes definovaná ako „informačná spoločnosť“, s dlhodobým cieľom budovať „spoločnosť založenú na vedomostiach“. Vedomostná spoločnosť je spoločnosť, ktorá umožňuje otvorený prístup k informáciám a vzdelávaniu, predpokladá u členov spoločnosti kapacitu na absorpciu a interpretovanie získaných informácií, vytvára možnosti na využívanie vedomostí pre kvalifikované rozhodnutia a pre posun do kvalitatívne vyššej úrovne života. Najcennejším kapitálom vedomostnej spoločnosti je vzdelanie a tvorivosť.

Peter Drucker, teoretik business managementu, charakterizoval vytváranie vedomostnej spoločnosti ako posun kapitálu od manuálnej práce smerom k poznaniu. Kapitál vo forme manuálnej práce už nemá prvenstvo, ľudia musia mať vzdelanie, aby sa dokázali prispôsobiť rýchlym spoločenským zmenám a aby sa dokázali niekoľkokrát za život sa rekvalifikovať. Potreba nekvalifikovanej pracovnej sily prudko klesá. Nový občan - “knowledge worker” - je človek, ktorý už nepredáva iba svoju manuálnu prácu, ale predovšetkým svoje vedomosti, čiže má symbolický, intelektuálny, pružne prenosný kapitál. Spoločnosť, ktorá chce mať finančný kapitál, musí intenzívne investovať do symbolického, intelektuálneho kapitálu - do rozvoja myslenia, kreatívnosti a inovatívnosti. Úspech vedomostnej spoločnosti závisí od ľudí s vyšším vzdelaním.


Aká by mala byť moderná vzdelávacia politika, ktorá korešponduje s nárokmi vedomostnej spoločnosti?

Výstižne ju charakterizoval Martin Krekáč, predseda Amrop Jenewein Group v kontexte Stratégie rozvoja konkurencieschopnosti SR do roku 2010. M. Krekáč vidí kľúčové potreby vzdelávacej politiky predovšetkým vo:

• flexibilnej adaptácii vzdelávacích inštitúcií na meniace sa potreby trhu
• vo vytvorení rovnováhy znalostí a schopností absolventov
• odhade trendov a príprave vzdelávacích inštitúcií na budúci vývoj trhu práce
• identifikácii a rozvoji talentov (lídrov)
• zavedení manažérskych princípov do správy a riadenia vzdelávacích inštitúcií
• budovaní partnerstiev medzi vzdelávacími inštitúciami a súkromným a verejným sektorom
• personálnom posilnení vzdelávacích inštitúcií o profesionálnych odborníkov a manažérov s podnikateľskými skúsenosťami

Aká je úloha MVO pri rozvoji vedomostnej spoločnosti na Slovensku?

Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 - Lisabonská stratégia pre Slovensko vychádza zo základnej filozofie Lisabonskej stratégie a zaoberá sa rozvojom vedomostnej spoločnosti. Tento ambiciózny cieľ jednoznačne vyžaduje vypracovanie a implementáciu modernej vzdelávacej politiky pre Slovensko. Pre naplnenie tohto cieľa je potrebné zapojiť do vzdelávania všetky existujúce verejné školy a súkromné vzdelávacie centrá a vybudovať komplexnú modernú vzdelávaciu sieť, postavenú na informatizácii spoločnosti.

Pre rozvoj vedomostnej spoločnosti je dôležité, aby občania mali motiváciu aj možnosť na neustále obnovovanie, dopĺňanie a rozširovanie svojich vedomostí, zručností a kompetencií s cieľom posilniť svoju pozíciu na trhu práce. Preto v procese budovania vedomostnej spoločnosti rastie význam celoživotného vzdelávania. Je nutné rozvíjať formálne aj neformálne celoživotné vzdelávanie po obsahovej aj formálnej stránke a poskytovať toto vzdelávanie vo všetkých vzdelanostných úrovniach - pre absolventov základného, stredného aj vysokoškolského stupňa vzdelania, aj pre občanov s akýmikoľvek obmedzeniami. Vybudovanie pružného systému celoživotného vzdelávania otvoreného pre čo najväčší okruh občanov je veľmi náročná úloha.


Čo môžu MVO poskytnúť v procese budovania vedomostnej spoločnosti?

MVO na Slovensku, ktoré sa zaoberajú aktivitami neformálneho celoživotného vzdelávania, dosahujú prevažne veľmi dobré výsledky. Ich úloha v procese budovania vedomostnej spoločnosti je nenahraditeľnú, pretože:

• úlohy, ktoré sú spojené s budovaním vedomostnej spoločnosti sú veľmi náročné a každá pomoc je potrebná
• mimovládny sektor na Slovensku je početný, dobre rozvinutý a má skúsenosti s poskytovaním vzdelávania
• využitie skúseností MVO bude prínosom pre budovanie vedomostnej spoločnosti
MVO sú pripravené budovať partnerstvá a ponúkajú pomoc a spoluprácu
• zapájanie mimovládneho sektora do budovania vedomostnej spoločnosti je požiadavkou EÚ, ktorej sme súčasťou.

MVO majú:

• efektívny personálny aj finančný manažment
• pracujú projektovo
• disponujú zoznamami vynikajúcich domácich a zahraničných odborníkov s medzinárodnými skúsenosťami
• sú schopné komunikovať v cudzích jazykoch
• pri vzdelávaní využívajú informačné technológie
• vytvárajú medzinárodné konzorciá
• majú skúsenosti s rozvojovou pomocou/vzdelávaním v tretích krajinách.

Vzdelávanie poskytované MVO je:

• postavené na analýze potrieb odberateľov
• postavené na poznaní potrieb spoločnosti
• aktuálne, flexibilne kopíruje potreby spoločnosti
• moderné formou (dištančné vzdelávanie, e-learning, využívanie interaktívnych metód vzdelávania)
• akreditované ako celoživotné vzdelávanie na MŠ SR
• využiteľné v praxi, inak by MVO nezískali ani účastníkov ani financovanie

Uvedená charakteristika neformálneho celoživotného vzdelávania je natoľko presvedčivá, aby zabezpečila mimovládnemu sektoru spoločenské uznanie a finančnú podporu.


Čo ohrozuje činnosť MVO?

Činnosť MVO na Slovensku ohrozuje ich neistá finančná udržateľnosť, ich naviazanie na verejné zdroje (ESF, štátny rozpočet), či súkromné zdroje (2% z daní, sponzoring). MVO sú pre účely čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov, aj z fondov EHP a nórskeho finančného mechanizmu zaradené do súkromného sektora bez ohľadu na to, aký majú charakter.

Pri príprave projektov celoživotného vzdelávania (Lifelong Learning Programme) EU, ktoré sú koordinované z Bruselu sa dozvieme, že MVO ktoré sa zaoberajú vzdelávaním, ktoré majú za ostatné dva roky viac ako 50% svojich ročných príjmov z verejných zdrojov, alebo ktoré sú kontrolované reprezentantmi verejných inštitúcií, sú v rámci EÚ považované za verejné inštitúcie.

Postavenie MVO na Slovensku závisí od spôsobu a miery ich zapojenia do budovania vedomostnej spoločnosti v rokoch 2007-2013. Očakávame, že toto je súčasťou pripravovanej stratégie celoživotného vzdelávania.

Pre posilnenie celoživotného vzdelávania na Slovensku má veľký význam zapojenie všetkých existujúcich MVO do vzdelávacieho systému, a využitie ich medzinárodných sietí spolupráce. Význam medzinárodnej spolupráce rastie najmä pri harmonizácii úrovne vzdelávacích programov a nárokov na absolventov. Tento problém bude riešiť Európsky kvalifikačný rámec (EKR), ktorý umožní platnosť získanej kvalifikácie vo všetkých krajinách EÚ. Návrh EKR predpokladá, že členské štáty prispôsobia svoje vnútroštátne kvalifikačné systémy EKR do roku 2009.


Záver

Mimovládne organizácie sa už 18 rokov aktívne podieľajú na budovaní občianskej spoločnosti na Slovensku. Cieľom ich činnosti je kreovanie vzdelaného, sebavedomého a rozhľadeného občana, ktorý má dostatok informácií a zodpovedne rozhoduje o sebe, o svojej krajine, a poskytuje pomoc iným krajinám. MVO majú veľký podiel na dosiahnutých výsledkoch pri budovaní občianskej spoločnosti, majú bohaté skúsenosti a záujem vo svojej činnosti pokračovať. Očakávajú, že spoločnosť ocení ich prínos a budú prizývané k súčinnosti pri budovaní vedomostnej spoločnosti v rámci celej Európy. Som presvedčená, že do procesu napĺňania takéhoto ambiciózneho plánu je potrebné zapojiť všetky existujúce kapacity.