Naše poradenské týmy jsou aktivní v rámci globálních partnerství a networků, díky čemuž dokážeme držet prst na pulsu nejnovějšího vývoje a v kombinaci s inovativními přístupy nabídnout osvědčené řešení ve středoevropském regionu i mimo něj.
Mezi naše klienty patří mezinárodní společnosti, české i slovenské firmy, investoři, privátní holdingy, rodinné podniky, ale i veřejný a neziskový sektor. Naše poradenské týmy usilují o vytváření oboustranně výhodných partnerství a budování dlouhodobých vztahů.
Více >>
My v médiích
Máme lepších lídrov ako stará Európa?
Na konferencii MINERVA sa diskutovalo o pripravovanej Lisabonskej stratégii do roku 2010. Účastníci sa zhodli na nevyhnutnosti zvyšovať kvalitu pracovnej sily. Na konferencii ste sa aktívne zúčastnili, kde teda vidíte cestu k naplneniu týchto cieľov?
V premene ľudských zdrojov na ľudský kapitál. Musíme hľadať a podporovať účinné strategické nástroje, ktoré tomu pomôžu. Zmeny by mali byť čo najrýchlejšie, najefektívnejšie a dlhodobé.
Čo treba urobiť, aby sme zmeny dosiahli?
Nástroje by mali stáť na niekoľkých predpokladoch, ktoré vnímam v dvoch základných skupinách. S prvou skupinou sú spojené sektory, ktoré sa podieľajú na rozvoji ekonomiky. Korporátny sektor je garantom zamestnanosti a konkurencieschopnosti, verejný sektor garantuje riadenie pravidiel a prostredia a tretí sektor je garantom nových prístupov. Tejto skupine predpokladov možno prisúdiť prívlastok „súčasné“. Druhú skupinu tvoria predpoklady na zrýchlenie, dlhodobú účinnosť a jedinečnosť. Dal by som im prívlastok „nadstavbové“ alebo „zajtrajšie“. Patria sem líderstvo a talenty, ktoré treba dostať do vedenia, princípy Corporate Governance, na ktorých treba budovať partnerstvá, a manažment poznatkov, na ktorých musí fungovať vzdelávací systém. Znalostná ekonomika je vo vnášaní správnych znalostí do správneho systému, ktoré prinášajú ďalšie nové znalosti a zdokonaľovanie systému.
Sú niektoré z nich prioritné?
Dve kľúčové dimenzie ľudského kapitálu vidím v líderstve a v uplatňovaní princípov dobrej správy (Corporate Governance) a obe by mali byť spojené so vzdelávacím systémom vytvoreným na ich pravidlách. Práve tieto dva atribúty sú hnacím motorom najvyspelejších ekonomík. Bez nich by naplnenie Lisabonskej stratégie, ktorú v najbližšom čase prerokuje slovenská vláda, trvalo príliš dlho. Podporovať však treba aj oblasti, ktoré z ľudských zdrojov urobia kapitál a nadstavbu premenia na stratégiu rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska. Ak chceme dostihnúť životnú úroveň najvyspelejších štátov únie, nemôžeme si dovoliť ich tempo a často ani cesty.
Akú úlohu by v tomto procese zohrával štát?
Líderstvo a rozvoj talentov sú rozhodujúcou dimenziou ľudského kapitálu. Spája sa s tvorbou niečoho nového, reformami a úspechom a dokáže ich dosiahnuť súčasne. Je to veľmi efektívna cesta, ktorá znamená kľúč k prosperite každej spoločnosti alebo firmy. Medzi úlohami štátu by preto nemala chýbať podpora systémových nástrojov vnášajúcich líderstvo a rozvoj talentov do korporátneho i verejného sektora i do oblasti vzdelávania. Tieto nástroje môžu veľmi efektívne identifikovať nových a rozvíjať súčasných lídrov, manažérov a talentov. Nevyhnutné je aj zvyšovanie zamestnanosti, ktoré zabezpečí zvýšenú podnikateľskú aktivitu, rast konkurencieschopnosti vďaka efektívnejšiemu riadeniu a dlhodobý rast súvisiaci so zavádzaním úspešných a inovačných riešení.
Za druhým predpokladom sa skrýva pomerne nový výraz Corporate Governance...
Ide o princípy tzv. dobrej správy, ktorej základom je úspech, skúsenosti a inovácie. Je o vytváraní vízie, misie a stratégie a o ich strategickej kontrole a vyhodnocovaní. Corporate Governance pomáha spoločnosti alebo štátu zvoliť najlepšiu cestu, neschádzať z nej a zároveň čo najefektívnejšie a najrýchlejšie napĺňať strategické zámery. Napríklad vo verejnom sektore sa len 20 percent nárastu efektivity dosahuje zavedením nových technológií. Ostatných 80 percent závisí od líderstva a prepojenia cieľov s korporátnym sektorom, tretím sektorom a akademickou obcou. Zdravá Corporate Governance poskytuje najlepšie riešenie pre všetky tri sektory, pretože sú v nej zapojení tí najlepší a najskúsenejší. Dôležité pri tom je to, že sú zároveň zo všetkých oblastí.
Ministerstvo financií v súvislosti s Lisabonskou stratégiou pre Slovensko hovorí minimálne o 200 až 300 miliardách korún. Kde ich možno vziať?
Ťažko hovoriť o podpore akýchkoľvek strategických nástrojov bez ohľadu na finančné možnosti. Potenciálnym zdrojom sa môže stať Európsky sociálny fond, štátny rozpočet a iné zdroje verejných financií alebo samotný korporátny sektor. Hlavnou zárukou toho, aby stratégia neskončila iba na papieri, však nie sú len financie, ale jej dobrá správa, podpora a zavádzanie líderstva, rozvoj talentov a budovanie partnerstiev korporátneho, verejného a tretieho sektora.