Tiskové centrum > My v médiích

My v médiích

The knowledge gained at university does not use at work one third of graduates

Tretina skončených vysokoškolákov povedala, že na to, aby robili to, čo robia vo svojej prvej práci, štúdium na vysokej škole vôbec nepotrebujú.

Koľko študentov sa rozhodlo ísť na vysokú školu len preto, aby mali diplom, sa ťažko ukáže v nejakom prieskume. V prieskume sa neukáže ani to, či si školu mladí ľudia nevyberali podľa toho, čo im poradili rodičia.

Ústav prognóz a informácií školstva, ktorý funguje ako rozpočtová organizácia v pôsobnosti ministerstva školstva, už má jasnejšie aspoň v tom, koľko študentov chodí na verejnú vysokú školu, no vzdelanie z nej pri prvej práci nepotrebuje.

V priebehu minulého roka rozposlali z Ústavu prognóz bývalým študentom verejných vysokých škôl 15­tisíc dotazníkov, aby zistili, ako sa darí absolventom po skončení škôl pri hľadaní si práce vďaka vzdelaniu, ktoré od štátu dostali.

Vysoká škola pre titul a akýsi spoločenský status

Do dotazníkov sa zapojilo bez stovky štyritisíc absolventov z takmer všetkých škôl v jednotlivých krajoch. Výsledok nie je dobrý ani prekvapujúci.
Tretina z oslovených vysokoškolákov hovorí, že by im v prvej práci, ktorú si našli po škole, stačilo aj stredoškolské vzdelanie.

„V skutočnosti je študentov, ktorí na uplatnenie na trhu práce reálne potrebujú stredoškolské vzdelanie, viac. Samotný údaj ma však neprekvapuje. Motiváciou pre štúdium na vysokej škole je v súčasnosti dosiahnutie určitého spoločenského statusu a uznania v podobe akademického titulu," myslí si analytik z analytického inštitútu EPPP (Európske partnerstvo pre verejné stratégie) Miroslav Řádek.

Ihneď po ukončení vysokej školy sa zamestnalo tridsať percent respondentov, ďalších tridsať percent absolventov si vlani našlo prácu do pol roka po skončení školy.

V priebehu prvého roka 40 percent absolventov svoju prácu zmenilo. Ako dôvod uviedli vlani absolventi najmä nedostatočné platy a práve to, že ich práca nezodpovedá ich vzdelaniu.

Študoval som pre seba, nie pre firmu

Z mladých ľudí, ktorí povedali, že na prácu potrebujú vysokoškolské vzdelanie, polovica tvrdí, že to, ktoré vyštudovali na škole. Necelá pätina, že potrebujú vysokoškolské vzdelanie z príbuzného odboru, ako študovali na škole.

Ďalších osem percent hovorí, že vysokoškolské vzdelanie potrebujú, ale nie to, ktoré majú zo školy.
„Ani po roku praxe, pokiaľ ide o uplatnenie vo vyštudovanom odbore, nenastávajú zásadné zmeny," píše Marta Zvalová v časopise Ústavu informácií a prognóz školstva Academia na základe prieskumu.

„Osobne to, že sa absolventi uplatňujú v iných odboroch, ako vyštudovali, nevidím ako problém," povedala odborníčka na ľudské zdroje Sylvia Okyne z PricewaterhouseCoopers.
Okrem toho, že zmenu zamerania počas piatich rokov na škole považuje za prirodzenú, vidí uplatnenie sa v inom ako vyštudovanom odbore dokonca ako výhodu. Problém je podľa Okyne však v peniazoch.

„Uplatnenie sa v inom odbore môže byt výhodou, ak prinesie zamestnávateľovi iný štýl zmýšľania v porovnaní s ostatnými zamestnancami.
Nevýhodou to je vtedy, ak je zamestnávateľ nútený zamestnať človeka bez požadovanej odbornosti a potom investovať do školení, ktoré by nemusel robiť, ak by zamestnal človeka s požadovanou odbornosťou," hovorí Okyne.

Prečo za štátne?

„Problém nie je zásadne v tom, že sa študent uplatní mimo odboru, ktorý vyštudoval, ale v tom, že na jeho štúdium na verejnoprávnej vysokej škole sa „poskladala" celá spoločnosť," povedal Řádek.
Hovorí, že v súčasnosti je na Slovensku 20 z 30 vysokých škôl verejnoprávnych, kde ľudia študujú v podstate zadarmo.

Spoplatnením vysokoškolského štúdia, tak aby sa na ňom podieľali samotní študenti a súkromné banky, odstránenie financovania verejnoprávnych škôl štátom by podľa Řádeka počet ľudí študujúcich „zbytočne" znížilo.