Tiskové centrum > My v médiích

My v médiích

Srbsku pomôže hluchota k falošným prorokom

Dejiny už zažili veľké prekonateľné prekážky a ak sa to podarí aj Srbom, môžeme sa dožiť Balkánu zjednoteného v NATO, nazdáva sa Rastislav Káčer. "Srbská trauma z bombardovania NATO sa dá vyliečiť. Američania v lete 1945 zhodili atómové bomby na Japonsko a už o niekoľko rokov sa stali spojencami, pričom ich silné väzby pretrvali doteraz," povedal v rozhovore pre Pravdu prezident Slovenskej atlantickej komisie, ktorý predtým pôsobil ako veľvyslanec Slovenska v USA.

Kedy má Balkán šancu byť zjednotený v NATO?
Prvá vec je, do akej miery sú jednotlivé štáty stotožnené s touto víziou. Aliancia za nikým nechodí, aby ho presvedčila o vstupe. Daná krajina musí vedieť, čo chce a musí sa stať príspevkom pre členov NATO. Táto organizácia si vždy kladie otázku, či sa rozšírením o ktorýkoľvek štát jej systém posilní, alebo oslabí. Každá krajina musí byť pripravená na členstvo. Pravda dnes je, že v aliancii existuje určitá únava z rozrastania jej rodiny a politika je dnes do značnej miery vyčerpaná hospodárskou krízou.

Treba, aby vymrela jedna generácia v Srbsku, aby obyvatelia boli naklonení členstvu v NATO?
Spomienky na bombardovanie vedené alianciou sú pre nich stále bolestivé. Preceňujeme to. V prvom rade treba, aby krajina mala múdrych politických vodcov. Čo tým chcem povedať? Pozrime sa na Japonsko. USA v roku 1945 zhodili na Hirošimu a Nagasaki atómové bomby, a v päťdesiatych rokoch minulého storočia sa stali spojencami, ktorými zostali doteraz. Tokio sa spolieha na Washington ako na garanta svojej bezpečnosti. Spomeňme si na Nemecko, ktoré bolo po druhej vojne nenávidené všetkými navôkol. V histórii sú prekonateľné obrovské prekážky, len si to vyžaduje, aby sa vedenie štátu dištancovalo od niektorých vecí, ktoré v minulosti neboli dobré a pozerať sa dopredu. Čiže sústrediť sa na to, čo moju krajinu spraví silnejšou, aký typ spojenectva mi prospeje. Politický vývoj je rovnaký ako evolučný. Vyhráva ten, kto si dokáže stanoviť lepšiu stratégiu prežitia. Keď lídri na Balkáne oslovia svoj ľud, že lepšia je spolupráca na rozdiel od konfrontácie, tak obyvatelia to pochopia.

Môže byť prekonateľná zjavná snaha Ruska, aby Srbsko zostalo jeho klinom v juhovýchodnej Európe?
Je to koncept, ktorý Balkánu nič nepriniesol. Pre Srbov je dôležité, aby si vybrali vedenie štátu, ktoré ho potiahne za určitou osožnou víziou a nie aby počúvali falošných prorokov, ktorí sledujú vlastný záujem v širšej geopolitickej hre .

Ukrajina je rozpoltená vo veci vstupu do NATO.
Ukrajinci si musia v prvom rade zodpovedať otázku, kto sú, odkiaľ prichádzajú a kam smerujú. Istotne nános sovietskych čas je ťažký, neľahko sa ho zbavuje. Samozrejme, že Rusko tu má svoju postimperialistickú sentimentálnu hru, ktorej sa dá rozumieť, ale niekedy je iracionálna. Je to snaha útrpne a zbytočne nadväzovať na niekdajšie sovietske dedičstvo.

Na východe Európy leží krajina, o ktorej sa veľmi málo hovorí. Prečo je Moldavsko mediálnym trpaslíkom?
Dopláca na niekoľko okolností. Chýba mu sused, ktorý by mal takpovediac prirodzenú pozitívnu gravitáciu. Nemá na okolí dôveryhodného zástancu svojich záujmov. Moldavsko dosiaľ nemalo silných lídrov a keď si to všetko spočítate, nájdete krajinu, pre ktorú si nikto nechce páliť prsty. Toto je vážne poučenie pre ostatných - musíte ako štát fungovať tak, aby ostatní mali dôvod o vás sa zaujímať. Najhoršie je, keď svet o nejakú krajinu stratí záujem.

Slovensko je už päť rokov členom NATO. Aký má teda zmysel fungovanie Slovenskej atlantickej komisie?
Je to mimovládna organizácia, ktorá nemá politické napojenie. Cieľom občianskeho združenia je propagovať hodnoty, na ktorých je atlanticizmus postavený. Ide o koncept, ktorý vytvoril za posledných šesťdesiat rokov bezpečnú, stabilnú a prosperujúcu Európu. Umožnil mnohým štátom sadnúť si k jednému stolu a tvoriť budúcnosť na základe spolupráce.