Tiskové centrum > My v médiích

My v médiích

Mladých ľudí najviac láka práca v banke

Aj v kríze, kedy absolventom môže hľadanie si prvej práce trvať aj pol roka, mladí ľudia očakávajú, že ich nástupný plat bude vyšší, ako je priemerný plat.

Tohtoroční absolventi ekonómie hovoria, že keby si mali vybrať, najradšej by pracovali v Slovenskej sporiteľni. Najviac z mladých ľudí, ktorí tento rok skončili technický smer na univerzite, chce pracovať pre firmu Siemens.

Vyplýva to z každoročného prieskumu Student Barometer, ktorý už desať rokov pripravuje berlínsky Trendence Institute. Tento rok sa na ňom zúčastnilo takmer 200­tisíc absolventov z 22 krajín z celej Európy. Na Slovensku to bolo štyri a pol tisíca študentov z ekonomických a technických odborov z 13 univerzít.

Národné inštitúcie lákajú imidžom stability
Absolventi mali v prieskume vymenovať tri firmy, pre ktoré by po škole najradšej pracovali. Čerství ekonómovia na prvé tri miesta vybrali Slovenskú sporiteľňu, Národnú banku Slovenska a Tatra banku.

„Všeobecne platí, že dosť populárne pri výbere absolventov sú národné banky. Pôsobia stabilne a aj v hospodárskej kríze vychádzajú mladí ľudia z toho, že sa týchto bánk kríza až tak nedotkne,“ povedala Gesa Bartels z Trendence Institute. Pre mladých ľudí zo Slovenska je pri rozhodovaní o prvej práci najdôležitejšie, akú majú možnosť postupu, ale aj to, aké ďalšie vzdelávanie firma ponúka.

Bartels vraví, že tento rok rebríček atraktívnych spoločností poprehadzovala kríza. „Investičné banky v záujme klesli vo všetkých krajinách, kde sme prieskum robili,“ povedala.

Ako príklad celkovej zmeny uviedla, že kým vlani bola v Európe pre ekonómov najatraktívnejším zamestnávateľom kozmetická firma L’Oréal, teraz je to poradenská spoločnosť PricewaterhouseCoopers.

Vzdelávanie sa mení na špecializáciu
Prezident Podnikateľskej aliancie Slovenska Martin Krekáč hovorí, že stabilita zamestnania, vlastný rozvoj a finančné ohodnotenie, ktoré uviedli mladí ľudia ako hlavné kritériá pri výbere ich prvého serióznejšieho zamestnania, sú rovnaké dlhodobo. „Je to logické. Vlastný rozvoj je charakteristický najmä pre mladých ľudí, pretože ide o sociálnu skupinu, ktorá si ľahšie, respektíve veľmi ľahko zvyká na inovácie a prispôsobuje sa im,“ povedal Krekáč.

Mladí ľudia sú podľa neho aj po škole motivovaní ďalej sa vzdelávať. Rozdiel je v tom, že v zamestnaní sa už chcú užšie špecializovať.

Zarábať chcú nadštandard
Kríza stlačila aj platové očakávania absolventov ekonómie. Kým vlani si slovenskí študenti trúfali zarobiť 11 201 eur ročne, tento rok je to o 300 eur menej. Vychádza to asi na 913 eur mesačne, čo je približne 200 eur nad priemerným slovenský platom.

U inžinierov to však neplatí. Ich platové očakávania oproti vlaňajšku stúpli z 11 665 na 11 737 eur ročne. Bartels hovorí, že je to pravdepodobne tým, že práve medzi študentmi technických odborov sú ľudia, ktorí už počas školy robia. Vedia, že ani po skončení vysokej školy nebudú mať problém prácu získať.

Na poplatky za školu si zvyknú
Autori prieskumu sa pýtali aj na to, či by vysokoškoláci mali za štúdium platiť. Vyšlo im, že v Európe súhlasí s platením za štúdium pätina absolventov, nesúhlasí 66 percent ľudí. Na Slovensku je ochotných platiť asi 15 percent mladých ľudí, až 73 percent je na strane odporcov.

Najvyrovnanejšie sú výsledky vo Veľkej Británii, kde za aj proti poplatkom je asi 40 percent ľudí. Z výsledkov v jednotlivých krajinách vyplýva, že platiť za štúdium sú viac ochotní práve ľudia z krajín, kde štúdium už spoplatnené majú.

„Táto súvislosť je vo výsledkoch veľmi viditeľná. V krajinách, kde sa za štúdium platí, sa študenti naučili, že investícia do vzdelania im poslúži k tomu, aby si v budúcnosti našli lepšie platenú prácu,“ povedala Bartels.