Tiskové centrum > My v médiích

My v médiích

Vlaňajšok podniky "zabil". 900 našich padlo

Minulý rok bol pre podniky "zabijakom“. Počet prípadov, pri ktorých sa firmy dostali do platobnej neschopnosti v rámci strednej a východnej Európy, vlani narástol o necelých 45 percent na 51-tisíc podnikov. Najhorší bol pritom druhý polrok, keďže sme na krízu reagovali neskoršie ako Západ.

V srdci Európy to najviac postihlo Česko, za ním však nasledovalo práve Slovensko.

Nadmerné kapacity
Podľa analýzy nemeckej spoločnosti Creditreform štáty strednej a východnej Európy stratili v očiach investorov najmä atraktívnosť. "Firmám v dôsledku krízy vznikli nadmerné kapacity, ktoré museli byť odstránené, a preto počet insolventnosti firiem rástol míľovými krokmi,“ tvrdia autori prieskumu.

Najhoršie si počínalo Česko, v počte insolvencií v porovnaní s ním tvoria tie naše iba jednu desatinu. Vedúci partner Jenewein Group a prezident Podnikateľskej aliancie Slovenska Martin Krekáč pre HN tvrdí, že je to kvôli nášmu prísnemu konkurznému zákonu, ktorý komplikuje podávanie návrhov na konkurz.

Na takmer 15-tisíc sa vyšplhal počet insolventných firiem v Maďarsku. Situácia v krajine, ktorú kríza dotlačila na úplné dno, sa však zlepšuje aj vďaka pomoci 25 miliárd dolárov od Medzinárodného menového Fondu či z Bruselu.

Dôležitá je reštrukturalizácia
S insolventnosťou bojovalo vlani až 900 našich firiem. Najprudšie nám pritom rástli pohľadávky voči zahraničným podnikom. "Bolo to spôsobené tým, že exportné teritóriá slovenských podnikov boli vlani v obrovských problémoch,“ hovorí pre HN riaditeľ Coface Slovakia Tomáš Jurík.

Podľa Tomáša Mezírka, riaditeľa firmy Atradius, ktorá sa zaoberá poisťovníctvom a vymáhaním pohľadávok, sa do "klubu neplatičov“ dostali okrem malých či stredných podnikov aj niektoré veľké. Rozdiel medzi nimi bol však v riešení danej situácie.

Odborníci sa zhodujú, že trpieť budú v tomto roku najmä dopravcovia. "Okrem krízy a straty objednávok im komplikuje život aj mýto. Dá sa preto očakávať rast insolventných firiem v tejto oblasti,“ dodáva Jurík. Veľkou neznámou je zatiaľ automobilový priemysel, textilky a stavebné firmy, ktoré nad vodou budú držať PPP projekty. Všeobecne to bude "závisieť do toho, aké racionalizačné opatrenia prijali jednotlivé firmy na Slovensku a aké rezervy si v dôsledku toho vytvorili,“ zhodnotil Krekáč.

Príkladom úspešnej reštrukturalizácie je strojárska firma HKS Forge, ktorá ozdravením zachránila sto pracovných miest, či stavebná firma Skanska. K neúspešným sa zaradila napríklad slovenská nízkonákladovka SkyEurope. Veľa závažia aj veritelia jednotlivých firiem, či práve tí veria v ozdravenie firmy. V prípade Českých aerolínií veritelia reštrukturalizáciu prijali, naopak OP Prostějov sa do reštrukturalizácie nedostala, pretože s tým veritelia nesúhlasili.

Naše podniky môže v tomto roku zastihnúť podľa Tomáša Mezírka dokonca aj druhotná platobná neschopnosť, no situácia by sa však mala zlepšovať. Počet bankrotov by mal klesnúť približne na 800.