Tiskové centrum > My v médiích

My v médiích

Firmy na Slovensku musia brať vstup do EÚ vážne

Partner spoločnosti Amrop Jenewein Group, Patrik Zoltvány, ktorý sa profesionálne venuje poradenstvu pre podnikateľskú sféru v oblasti európskych záležitostí, sa pre euroREPORT podelil so svojimi skúsenosťami.

Väčšina slovenských podnikov sa sťažuje na nedostatok konkrétnych informácií o dopadoch členstva v EÚ. Je situácia naozaj taká zlá?
Okrem čiastkových nekoordinovaných informačných aktivít organizovanými obchodnými komorami neexistuje žiadne koncepčné informovanie o dopadoch členstva v EÚ pre jednotlivé segmenty. V tejto činnosti značne zaostávajú aj profesiové združenia a komory, ktoré by mali vyvíjať najviac iniciatívy. Skúsenosti z iných krajín však poukazujú na to, že ani najlepšia informačná kampaň nepomôže, ak podnikatelia a manažéri sami nezačnú pokladať otázku prípravy na členstvo v EÚ za prioritnú úlohu.

Ako teda začať s prípravou na členstvo v EÚ?
Členstvo v EÚ bude mať rozličný dopad na firmy v závislosti od veľkosti (veľké, malé a stredné podniky, individuálni živnostníci), segmentu a miesta pôsobenia. Existujú tri hlavné oblasti, ktorými sa každá firma musí zaoberať: výhody a konkurenčné tlaky z účasti na spoločnom trhu EÚ, právne zmeny súvisiace so zavedením acquis communautaire a budúca stratégia firmy na jednotnom trhu EÚ.

Aké sú vaše skúsenosti s prípravou firiem na Slovensku na členstvo v EÚ?
Počet firiem, ktoré sa komplexne pripravujú na budúce členstvo v EÚ by sa dalo zrátať na prstoch dvoch rúk. Z našich skúseností vyplýva, že mnohé firmy sa úzko špecializujú iba na analýzu obchodných aktivít bez súvislostí vyplývajúcich z členstva v EÚ. Rozšírenie počtu spotrebiteľov, posilnenie spotrebiteľských nárokov a prienik na nové trhy núti firmy dôkladne analyzovať dopady členstva v únii primárne v oblastiach distribúcie, predaja a marketingu. Sekundárne firmy analyzujú možnosti prístupu ku kapitálu a k investíciám, kde sú veľké očakávania najmä z prílevu štrukturálnych fondov.

Skúsme konkrétne pomenovať oblasti, ktorým by sa firmy mali venovať pri príprave na členstvo v EÚ.
Existuje niekoľko dôležitých oblastí, ktoré sa zanedbávajú pri príprave na členstvo v EÚ. Z našich skúseností vidíme, že jednou z tých, ktorej sa najmä veľké spoločnosti takmer vôbec nevenujú pri svojej analýze dopadov členstva v EÚ, je problematika hospodárskej súťaže a v nej napríklad dohody obmedzujúce súťaž a zneužívanie dominantného postavenia. Prijímanie špecifickej legislatívy na úrovni Bruselu sa nezastavilo dňom ukončenia ukončenia negociačného procesu. Odvtedy bolo prijatých niekoľko stoviek smerníc, ktoré sa budú uplatňovať po našom vstupe. Práve neznalosť týchto smerníc môže spôsobiť problémy firmám. Ďalšou veľkým šokom pre firmy bude zmena spôsobu prijímania legislatívy a posun určitých rozhodovacích mechanizmov vo významných oblastiach (ako je napríklad hospodárska súťaž alebo režim obchodu s tretími krajinami) do Bruselu. Toto bude vyžadovať monitorovanie diania v Bruseli na každodennej báze a lobing pre naše vitálne záujmy. Naše firmy ale ani profesiové združenia nie sú na takúto činnosť pripravené.

Spomenuli ste slovo lobing, prečo je smerom k EÚ dôležitý lobing podnikateľských subjektov?
Pre podnikateľov má veľký význam vedieť čo najskôr, čo sa pripravuje v bruselskej kuchyni. Ak sa im nepodarí intervenovať ešte v štádiu prípravy legislatívnych dokumentov, neskôr už len veľmi ťažko presadia akúkoľvek zmenu. Musia sa zmieriť s existujúcou verziou legislatívy a začať uskutočňovať prípravy na splnenie jej požiadaviek. Toto však veľmi často pre nich znamená zvýšené finančné náklady. Preto sú všetky súčasné členské krajiny zastúpené v Bruseli na niekoľkých oficiálnych a neoficiálnych úrovniach. Národné, regionálne, komorové či firemné zastúpenia vytvárajú siete kontaktov s európskymi úradníkmi a poslancami. Spracúvajú prieskumy, monitorujú a analyzujú rozhodnutia európskych orgánov, aby ich lobisti mali vždy k dispozícii kvalitné argumenty.

Ako začať s prípravou na firemnej úrovni?
Začať s prípravou teraz, takmer mesiac pred vstupom do EÚ, je naozaj neskoro. Niekoľko veľkých spoločností na Slovensku sa vydalo správnou cestou, keď v rámci svojich vrcholových korporátnych štruktúr určili osobu, ktorá je zodpovedná za prípravu na vstup do EÚ. Vo väčšine prípadov je to osoba, zodpovedná za strategický rozvoj. Práve identifikovanie vhodnej osoby tzv. koordinátora pre EÚ (EU Affairs Manager) je prvým krokom pri príprave eurostratégie.

Kto by mal byť koordinátor pre EÚ?
Koordinátor pre EÚ by mal byť interným zamestnancom firmy a vo firemnej hierarchii ideálne súčasťou vrcholového vedenia alebo bezprostredne pod vrcholovým vedením. Je dôležité, aby mal podporu a prístup k vedeniu firmy, ale zároveň aby bol v styku s jednotlivými výkonnými zložkami firmy. Koordinátor pre EÚ by mal mať znalosti o fungovaní európskej únie, základné znalosti práva a ekonómie a veľmi dobrú znalosť anglického jazyka. Najdôležitejšou vlastnosťou by však mal byť spôsob myslenia, aby dokázal chápať aspekty členstva v EÚ v súvislostiach a vhodne ich prenášať a aplikovať do firemnej stratégie.

Aké najčastejšie chyby robia firmy pri prispôsobovaní vnútrofiremných štruktúr na prípravu na výzvy spojené s efektívnym fungovaním v EÚ?
Niektoré slovenské firmy sa to snažia riešiť prerozdelením úloh v oblasti europroblematiky medzi svoje jednotlivé zložky. Jedným z príkladov je zadanie úlohy vyhľadávania podporných programov EÚ oddeleniu zodpovednému za obchod. Je to úplne nesprávne chápanie problematiky programov EÚ, ktoré sú vo väčšine prípadov zamerané na rozvoj ľudských zdrojov a technológií či vedu a výskum. Identifikovanie vhodných programov v týchto oblastiach si vyžaduje iný typ osobnosti a zručností, akými disponujú obchodníci.Ďalšou chybou, ktorej sa mnohé firmy dopúšťajú je presun komunikácie so zodpovednými úradmi na Slovensku a EÚ na oddelenie zodpovedné za styk s verejnosťou. Opäť to nie je najlepšie riešenie, keďže komunikácia s úradmi si vyžaduje špecifické vedomosti a najmä interpersonálne zručnosti. Z doterajších skúseností vidíme, že najčastejšou chybou, ktorú slovenské firmy uskutočňujú je snaha riešiť realizáciu aktivít súvisiacich s EÚ prerozdelením ich medzi interných zamestnancov, ktorí nemajú potrebné vedomosti, skúsenosti a ani potenciál venovať sa europroblematike.