Tiskové centrum > My v médiích

My v médiích

Večný súboj mladých so staršími (II)

Otázka generačných priepastí - HRweb.sk, ich označuje predovšetkým ako komunikačné nedorozumenia alebo neschopnosť jednoducho, rýchlo a jasne sa dohovoriť - je rovnako ako vo vyspelých západných ekonomikách aktuálna aj vo všetkých postkomunistických krajinách vrátane Slovenska.

Extrémy už neexistujú

Vzhľadom na odlišný vývoj v strednej a vo východnej Európe majú generačné priepasti iné základné charakteristiky i priebeh kulminačnej krivky. Podľa odborníkov svoj vrchol zaznamenala pred šiestimi až ôsmimi rokmi, pričom výrazne poznačila trh práce a priniesla naň momenty, ktoré sa na západ od našich hraníc vyskytujú len zriedkavo alebo vôbec.

V súčasnosti koexistencia viacerých generácií najmä vo firmách so zahraničnou účasťou a v progresívnych slovenských podnikoch nepatrí medzi extrémne vypuklé problémy, hoci tu nepochybne jestvuje. Postupne sa však dostáva do hraníc typických pre ostatné západné krajiny.

"Zahraniční investori priniesli na Slovensko iné formy personálnej politiky a prístupu k zamestnancom. Pri vyhľadávaní a výberoch sa riadili princípmi kvality - vek a odslúžené roky neboli takým výrazným kritériom ako pred rokom 1989. Zo začiatku však mnohí z nich museli prijať aj ľudí, ktorí za socializmu pôsobili v Kresba Dušan Blažekriadiacich funkciách a len ťažko sa prispôsobovali zmeneným podmienkam. Dnes je situácia iná. Zamestnancov, ktorí neboli kompatibilní s aktuálnymi požiadavkami, v medzinárodných firmách postupne vystriedala stredná a mladšia generácia. Mnohí z nich odišli do menších alebo slovenských firiem, prípadne zotrvali v rodinných, monopolných či lokálnych spoločnostiach. Tam medzinárodné štandardy viac-menej neprenikli, takže tu môžu byť generačné problémy vypuklejšie. Vôbec však nejde o niečo, čo by mohlo vážne ohroziť ich fungovanie či úspech," hovorí Martin Krekáč, vedúci partner a spoluzakladateľ poradenskej skupiny AJG - Amrop Jenewein Group.

V predchádzajúcej časti sme charakterizovali štyri generácie typické pre pracovný trh západných ekonomík. Na Slovensku sa odborníci zhodujú na vyčlenení troch rôznych typov.

Mladá generácia

Ide o ľudí, ktorí vychádzajú zo škôl a nezažili obdobie pred rokom 1989. Táto generácia je plne kompatibilná s časťou Generácie X a miléniovou generáciou západných ekonomík. Väčšinou spĺňajú všetko, čo zamestnávatelia očakávajú od absolventov stredných či vysokých škôl, pričom prakticky nejestvujú zásadné rozdiely medzi tým, či ide o mladého človeka zo Slovenska, z Česka, Maďarska, Poľska, Rakúska či Nemecka.

"Ide o generáciu, ktorá je ctižiadostivejšia, má väčšie nasadenie a v strednej a vo východnej Európy je dokonca kvalitnejšia ako v západnej Európe. Toto tvrdenie jednoznačne vyplýva z názorov zahraničných investorov, ktorí prichádzajú na slovenský trh," uvádza Krekáč. Podľa neho je to dané tým, že mladí ľudia zo Slovenska veľmi dobre pochopili, s čím môžu a s čím nemôžu uspieť. Vedia, že keď sa odbúrajú všetky administratívne prekážky na zamestnávanie v rámci EÚ, ich uplatnenie nebude obmedzené len na domáci trh.

"Táto generácia si uvedomuje, že len s teóriou, ktorú sa naučia v škole, s tým, čo môžu získať na prvom pôsobisku a s jedným cudzím jazykom neuspejú. Na rozdiel od porovnateľných mladých ľudí zo Západu podstatne viac na sebe pracujú, sú teoreticky lepšie pripravení, zamestnávajú sa dávno predtým ako ukončia školu, a tak po získaní diplomu nie sú čistými absolventmi, ale ľuďmi s neraz zaujímavou praxou, majú porovnateľné počítačové zručnosti a obyčajne ovládajú viac cudzích jazykov," pripomína Krekáč. Podľa neho aj rakúski alebo nemeckí investori potvrdzujú, že ak nájdu kvalitného rakúskeho alebo nemeckého študenta, ktorého by mohli prijať do zamestnania, bude drahší ako rovnako kvalitný kandidát napríklad zo Slovenska. Určite pritom nebude taký pracovitý a ctižiadostivý, pretože okolie ho vedie k tomu, že mnohé veci môže dostať (nie dosiahnuť) pomerne ľahko.

Stredná generácia

K tejto generácii patria ľudia, ktorí už v nejakom kratšom či dlhšie trvajúcom vzťahu (minimálne počas štúdia) zažili obdobie pred rokom 1989. Z tohto hľadiska ju možno rozdeliť na dve podskupiny: tých, čo v predchádzajúcom režime pracovali, a na tých, ktorí nemali pracovné skúsenosti.

"Príslušníci strednej generácie tvoria podstatnú časť tých, ktorí sa ocitli medzi tzv. talentmi a hviezdami, dostali sa na najlukratívnejšie posty a v súčasnosti stoja na čele väčšiny úspešných firiem. Patria sem aj ľudia, ktorí napriek tomu, že boli v pracovnom pomere aj pred rokom 1989, nenechali sa až tak ovplyvniť dobou a politikou a dokázali veľmi rýchlo pochopiť a prijať spoločensko-hospodárske zmeny. Ich typickým znakom tiež je, že mali aspoň strednú znalosť cudzieho jazyka alebo sa ho boli schopní veľmi rýchlo naučiť. Aj vďaka tomu sa mnohí z nich doslova skokom dostali na také významné pozície, aké ľudia v porovnateľnom veku v západných ekonomikách obsadzujú len veľmi zriedkavo," vysvetľuje Krekáč.

Staršia generácia

Predstavitelia tejto generácie boli vo vedúcich pozíciách a na určitej úrovni praxe už v komunistickom období. Zmenu pomerov vnímali ťažšie, pretože boli zvyknutí na určitý systém odmeňovania, povyšovania, princípov, zodpovednosti, plánovania, strategického myslenia či komunikácie. Niektorí z nich, avšak nie je ich veľa, boli schopní sa prispôsobiť a dnes sú skutočnými lídrami vo vysokých pozíciách. Odovzdávajú skúsenosti strednej a mladej generácii a pomaly si pripravujú nástupcov, pretože ich odchod do dôchodku sa blíži. Tí, ktorí sa neprispôsobili, majú v organizačnom rebríčku nad sebou strednú generáciu, ktorá ich dokázala preskočiť alebo sa dostali mimo aktívneho trhu práce.

Neznalosť cudzieho jazyka starších ľudí výrazne diskriminuje, a tak sa neraz musia uspokojiť s pozíciou, ktorá je pod úrovňou ich vzdelania. Často pracujú v menších alebo menej úspešných firmách a v medzinárodnom prostredí majú minimálnu šancu na uplatnenie. "Mnohí príslušníci staršej generácie majú pevné návyky, hodnoty a kritériá, v niektorých nie sú ochotní akceptovať niečo iné, ťažko sa dokážu stotožniť s firemnou politikou, ktorej zásady im niekedy ani nemá zmysel vysvetľovať. S troškou zveličenia možno povedať, že pre nich je dôležitejšie oslovovať riaditeľa titulom ,pán inžinier, kandidát vied' ako prijať skutočnosť, že im šéfuje mladý stredoškolák, ktorý firmu zvláda stopercentne úspešne," pripomína Krekáč.

Pravidlá spolužitia

Všetky vekové skupiny sa dennodenne stretávajú na pracoviskách. Hoci, ako sme konštatovali minulý týždeň, rok narodenia sám osebe neurčuje smer myslenia alebo kvalitu názorov, v praxi môžu nastať problematické situácie. Napríklad ak mladší pracovník riadi staršieho. Riešením je premyslená personálna politika, nepodceňovanie medziľudských vzťahov a komunikácie a profesionálny prístup k vyhľadávaniu a výberu ľudských zdrojov.

"Citlivo treba vnímať napríklad obsadzovanie pozícií, aby sa predišlo prípadným konfliktom. Staršia generácia sa neraz bráni - nechápe, prečo by niekomu mal šéfovať človek, ktorý je o dvadsať rokov mladší a len nedávno vyšiel zo školy. Takéto problémy však boli u nás najvypuklejšie po roku 1998, keď na Slovensko prišlo najviac investorov a keď tu bol nedostatok manažérov. V tom čase totiž v našej krajine neexistovalo toľko spoločností a v takej štruktúre a kvalite, aby mohli vychovať potrebné množstvo kvalitných kandidátov," upozorňuje Krekáč.

V súčasnosti už na Slovensku na väčšinu pozícií možno nájsť ľudí, ktorí spĺňajú aj najnáročnejšie výberové kritériá. Najmä na top vrcholných pozíciách to však ešte stále nezodpovedá predstavám, aké sa uplatňujú v západných ekonomikách. Určité anomálie a výnimky teda na Slovensku ešte nejaký čas budú prítomné.

"Minimálne dovtedy, kým stredná generácia, ktorej príslušníci mali v roku 1989 tridsať až štyridsať rokov, úplne nevystrieda staršiu generáciu. Približne o päť až sedem rokov bude vývoj už kontinuálny ako na Západe, kde napríklad mladší ľudia neriadia starších v takej miere ako u nás. Postupne sa na základe plánovania ľudských zdrojov, rešpektovania princípov nástupníctva, ďalšieho vzdelávania a zlepšovania odborných i iných zručností budú jednotlivé generácie prirodzene posúvať po odbornej i manažérskej línii. Hľadanie harmónie medzi nimi však bude stále aktuálne," uzatvára Krekáč.