Tiskové centrum > My v médiích

My v médiích

Lobing je drahý, no pasivita ešte drahšia

Prečo je pre podnikateľov dôležité lobovať v Európskej únii?
Aj pre podnikateľov má veľký význam vedieť čo najskôr, čo sa pripravuje v bruselskej kuchyni. Ak sa im nepodarí intervenovať ešte v štádiu prípravy legislatívnych dokumentov, tak neskôr už len veľmi ťažko presadia akúkoľvek zmenu. Musia sa zmieriť s existujúcou verziou legislatívy a začať prípravy na splnenie jej požiadaviek. To však veľmi často pre nich znamená zvýšené náklady. Prax ukazuje, že lobbing na európskej úrovni je síce pomerne drahá záležitosť, nepomerne drahšie je však nelobovať vôbec. Preto sú všetky súčasné členské krajiny zastúpené v Bruseli na niekoľkých oficiálnych a neoficiálnych úrovniach. Národné, regionálne, komorové či firemné zastúpenia vytvárajú siete kontaktov s európskymi úradníkmi a poslancami. Spracúvajú prieskumy, monitorujú a analyzujú rozhodnutie európskych orgánov, aby mali vždy k dispozícii kvalitné argumenty.

Vyvíjajú v tomto smere slovenskí podnikatelia nejaké kroky?
Na Slovensku si tieto súvislosti uvedomuje len veľmi málo silných lokálnych subjektov, ktorí majú aktivity v krajinách únie a tretích krajinách. Vedia totiž, že po prvom máji vzrastie atraktivita nášho trhu pre silných globálnych hráčov, čo môže znamenať pre mnohé naše firmy aj zánik. Niektoré veľké slovenské firmy uvažujú o vytvorení svojho zastúpenia v Bruseli, prostredníctvom ktorého by monitorovali dianie v inštitúciách, ale aj aktivity svojej konkurencie. Kroky väčšiny podnikateľských združení a asociácií smerom k centru únie sú však viac v deklaratívnej rovine ako skutočne realitou. Je ťažko očakávať od niektorých z nich profesionálne fungovanie v Bruseli, ak nedokážu profesionálne obhajovať záujmy svojich členov na Slovensku. Ak by sa aj rozhodli začať takéto aktivity, tak by tam v spleti viac než tisícky asociácií z celej únie zanikli. S fungovaním v Bruseli sú spojené nemalé náklady a jeden človek tam len ťažko dokáže nieto sa presadiť. Ďalšia vec je, že bez patričného profesionálneho a odborného zázemia doma je im bruselské zastúpenie nanič.

Načo by ste chceli podnikateľov upozorniť?
Podnikatelia by mali oveľa aktívnejšie monitorovať legislatívny proces. Európska komisia sa snaží konzultovať o legislatívnych návrhoch s relevantnými združeniami a asociáciami, keďže si uvedomuje, že návrhy treba prerokovať s predstaviteľmi z praxe. Nemôže totiž zamestnávať odborníkov pre každú oblasť. Podobne by to malo začať fungovať aj na národnej úrovni a verím, že raz príde k tomu, aby si štátni úradníci pozývali predstaviteľov podnikateľskej sféry na konzultácie. Dovtedy však musia byť slovenskí podnikatelia pri kontaktovaní štátnej správy aktívnejší.

Ako sú na tom podnikatelia v ostatných kandidátskych krajinách?
Kandidátske krajiny sú v Bruseli zatiaľ málo vplyvnými nováčikmi. Nezúčastňujú sa priamo na práci inštitúcií EÚ. Priemyselné a profesijné združenia z týchto krajín majú vo väčšine európskych federácií zatiaľ iba pridružené členstvo. Firmám zo strednej a východnej Európy spravidla chýba potrebná veľkosť, prostriedky, ale najmä vôľa, aby sami začali budovať svoje európske zastúpenia.