Tiskové centrum > My v médiích

My v médiích

Rather not to scream on Japanese

Ani na Slovensku už nie je ničím výnimočným, že váš kolega pochádza napríklad z Nórska alebo trebárs z Číny. Medzinárodné spoločnosti budujú svoje pobočky u nás čoraz častejšie, a tak sa k nám dostáva aj veľa cudzincov, ktorí pokojne môžu byť vašimi kolegami. Nie vždy však spolužitie s inými národnosťami môže byť jednoduché. Experti preto radia - veľa empatie a trpezlivosti. A rozdiely v kultúrach jednotlivých národov netreba riešiť v práci, ale mimo nej.

Bez písomnej dohody
Národnostne, kultúrne alebo inak zmiešané tímy často narážajú na prekážky. Problém je rozdielny prístup k práci alebo spôsob správania sa ľudí pochádzajúcich z rôznych krajín. Pracovné návyky vnímané v jednej kultúre ako štandardné a bežné môžu byť v inej vnímané ako nevhodné či dokonca neprípustné. Niektorým Slovákom môže napríklad prekážať neosobný prístup, typický pre americké, nemecké či britské firmy, v ktorom cítiť individualizmus a neosobnosť. Úplným opakom sú zase ázijské alebo japonské tímy, ktoré presadzujú kolektivizmus. To však napríklad platí aj o Švédoch, ktorí kladú dôraz na spoluprácu, a nie na súperenie, obyvatelia južnej Európy, najmä balkánskych krajín sú zase známi svojím temperamentom a výraznými prejavmi.
Rozdiely medzi národnosťami pramenia predovšetkým z rozdielnosti kultúr. "Napríklad ľuďom z krajín ako Saudská Arábia, Čína, Japonsko, Južná Kórea a ďalších ázijských krajín, ktoré možno zaradiť k takzvaným vysokokontextovým kultúram, stačí na vyjadrenie myšlienky menej slov,“ vysvetľuje Peter Marek, konzultant poradenskej spoločnosti AMROP HEVER Slovakia. Kladú veľký dôraz najmä na vzájomné vzťahy, dôveru a spolucítenie, preto môžu mať tendenciu uzatvárať iba ústne dohovory namiesto písomných zmlúv. "Naopak, ľudia z krajín západnej Európy a zo Spojených štátov, ktoré patria k takzvanej nízkokontextovej kultúre, vyžadujú presné návody a inštrukcie. Zároveň možno u nich pozorovať jasne stanovené hranice medzi verejnou a súkromnou zónou, pričom verejná zóna je na rozdiel od vysokokontextovej kultúry podstatne menšia,“ dodáva Marek. Vzťahy v nízkokontextovej kultúre majú skôr krátkodobý charakter, ľudia si udržiavajú určitý odstup a najmä akceptácia zahraničných spolupracovníkov im môže trvať dlhší čas. Práve preto si aj Slováci dlhšie zvykajú napríklad na japonských kolegov ako na nemeckých.

Chce to dobrého lídra
Na to, aby takáto skupina dokázala pracovať, treba veľa empatie a tolerancie. "Všeobecnou zásadou pre dobre fungujúci multikultúrny tím je princíp uznania rovnocennosti všetkých odlišných kultúr,“ tvrdí odborníčka na otázky multikulturalizmu Marta Zagoršeková. Podľa nej je v záujme pracovného výkonu užitočné dohodnúť sa, aby otázky súvisiace s kultúrnymi rozdielmi neriešila skupina ako súčasť práce, ale v rámci voľnočasových aktivít. "Samozrejme, aby takáto dohoda vôbec vznikla, je potrebné získať dostatok informácii o kultúrnych preferenciách členov tímu. Zásadou je politika uznania inakosti a jej akceptovanie,“ dodáva Zagoršeková.
Zjednodušene povedané - teambuilding by mal vyzerať asi tak, že každý si naštuduje podrobnosti o kultúre svojho kolegu a bude akceptovať, že to bravčové soté si na obed jednoducho nedá.
Marek pripomína, že pri takýchto tímoch je veľmi dôležitá aj osoba lídra skupiny. "Správnym nastavením a riadením možno predchádzať problémom a konfliktom vyplývajúcim z rozdielností členov skupiny.“

Čo je charakteristické pre niektoré národy
Japonci - Sú mimoriadne disciplinovaní a dochvíľni. Sú kolektivistickí, to znamená, že hodnoty firmy, pracovného kolektívu sú pre nich na prvom mieste. Firma a pracovný tím je ich druhá rodina. Vo firme trávia väčšinu dňa. Najväčším ponížením pre Japonca je strata uznania v pracovnom kolektíve.
Indovia - Vnímajú čas ako kolobeh, ako večné opakovanie cyklov života, preto v každodennom živote pôsobia veľmi vyrovnane, nikam sa neponáhľajú, sú asketickí a majú silný sklon podliehať davovým reakciám.
Arabi - ich pracovný život je ovplyvnený náboženstvom. Pravoverní moslimovia sa modlí päťkrát denne aj počas práce, musí mať takzvaný modlitebný koberec, ak nie je k dispozícii mešita. Tiež prísne dodržiavajú nosenie typického odevu, predovšetkým ženy nosia minimálne šatku, aby si zahalili hlavu.