Tiskové centrum > My v médiích

My v médiích

Register? I am skeptical about its existence

Dá sa približne povedať, aký môže byť rádovo príjem z lobisticky „zvládnutého“ prípadu?
Závisí od typu prípadu. Vo všeobecnosti sú pre lobistické firmy najzaujímavejšie veľké prípady v oblasti hospodárskej súťaže súvisiace so štátnou pomocou, fúziami a akvizíciami, kde sa okrem poradenského honoráru vypláca aj takzvaný úspešnostný honorár, a ten je veľmi zaujímavý. Honoráre za jednotlivé prípady však do veľkej miery závisia od veľkosti prípadu, komplikovanosti, časového trvania, a najmä od toho, akú veľkú dôležitosť mu prikladá klient. Lobisti zastupujú klientov aj vo veľkých tendroch alebo licenčných konaniach. Tieto prípady sú tiež veľmi dobre honorované. V nižšie honorovanej kategórii sú služby v oblasti legislatívneho monitoringu a lobingu.

Bude európsky dobrovoľný lobistický register v tej podobe, ako vznikol, fungovať?
Ak aj pominieme, že register je len dobrovoľný, aj tak existuje množstvo výnimiek, keď sa povinnosť registrácie na lobujúce subjekty nevzťahuje. Asi najvážnejší faktor však súvisí s povinnosťou lobujúceho uviesť svojich klientov a sumy, ktoré od nich za lobovanie dostáva. Problém je, že povinné je to len pre firmy. V prípade mimovládnych organizácií alebo think-tanku stačí, ak uvedú zoznam svojich podporovateľov, a je to v suchu. V rámci registra sa tak vytvára niekoľko odlišných systémov. Preto som pesimista.

Ako to vidí vaša spoločnosť - zaregistruje sa?
Podľa vyjadrení kolegov z podobných firiem, väčšina, rovnako ako my, zatiaľ nie je za registráciu. Pri takomto type lobistických firiem - ak sa zaregistrujeme a uvedieme svojich klientov, dávame túto informáciu na známosť všetkým konkurentom a novinárom. Vytvára sa priestor na špekulácie.

Nie je to tak, že v tejto sfére sa všeobecne vie, kto za koho „kope“?
Áno. V našej brandži sa všeobecne vie, na akých prípadoch robíme, ale takto by sme sa už úplne dávali na odstrel. Najväčší lobisti však nebudú mať problém sa zaregistrovať, ak by na to prišlo v budúcnosti. Oveľa tvrdšie to bude pre malé firmy, ktoré môžu mať väčší problém uviesť, pre koho, aké typy služieb a za aké peniaze robia. Až vtedy sa ukáže, kto čo robí, aký je silný a táto sféra sa začne meniť a formovať. Ďalší zádrh je, že register umožňuje, ak firma preukáže, že robí aj činnosti nesúvisiace s lobingom, ako PR či poradenstvo, môže o sebe vyhlásiť, že ona nie je lobista.

Približne koľko je na Slovensku profesionálnych lobistických firiem?
Len okolo päť, možno o pár viac - sú to public affaires spoločnosti, ktoré verejne prezentujú, že vykonávajú aktivity v oblasti lobingu. Potom sú tu PR a reklamné agentúry, či právnické kancelárie, ktoré majú gro činnosti v inej oblasti a lobing robia len popritom.

Aké sú príklady, keď sa u nás podarilo niečo vylobovať?
Veľa sa urobilo okolo Zákonníka práce, energetických zákonov, investičných stimulov. Výsledok lobovaného prípadu je vždy kompromis. Treba dosiahnuť, aby boli spokojné obe strany. Nemôžete dosiahnuť radikálne víťazstvo, lebo by nedošlo k dohode. Vždy sa musí nájsť riešenie, aké nakoniec uspokojí aj stranu, ktorá o niečom rozhoduje, aj klienta, ktorý chce do toho zasiahnuť. Len málokedy sa stane, že sa dosiahne výsledok, keď je s rozhodnutím nespokojný. Sú to prípady, keď klient obviní vládu toho-ktorého štátu alebo Európsku komisiu na súde. Taký bol napríklad prípad Microsoft.

Ak si vezmeme lobovanie štátov v Bruseli, je tam popri iných počuť i hlas Slovenska?
Porovnávanie s inými je ťažké, nevedno ani, ako takú úspešnosť odmerať. Ale veľa závisí od toho, aké témy sa krajina snaží na európskej úrovni vyzdvihovať. Dôležité je nevybíjať si politický kapitál na tom, čo sa nedá presadiť. Treba ísť do vecí, o ktorých vieme, že ich dokážeme meniť. Na lobing sa však dajú využívať aj témy, ktoré sa nedajú presadiť a iba nás zviditeľňujú, len ho netreba robiť pri kontroverzných záležitostiach, ktoré môžu uškodiť, ale pri tých, ktoré pomôžu vyzdvihnúť imidž krajiny.