Media Room > We in media

We in media

Vysoké školy prijali namiesto päťtisíc vyše sedemtisíc študentov

Vďaka myšlienke prijať v kríze na vysoké školy dodatočne tisíce študentov pribudli najmä študenti všeobecných odborov.

Škola mieni, no ministerstvo školstva mení. Verejné vysoké školy sa rozhodli, že postupne znížia počty svojich študentov, aby sa tak vyhli problémom s akreditáciou a zachovali si kvalitu štúdia.

Potom prišlo ministerstvo školstva s tým, že bude lepšie, ak univerzity so znižovaním počtu študentov počkajú, než by si mali ľudia po strednej škole v kríze problematicky zháňať prácu. Za peniaze vyčlenené navyše z ministerstva školstva mali prijať približne o 5000 študentov a o 300 doktorandov viac, než plánovali.

Školy tomuto protikrízovému opatreniu vyhoveli, ale po splnení ich podmienky, že sa dodatočne prijatí študenti nebudú započítavať do hodnotenia akreditácie. Po zverejnení štatistiky sa ukázalo, že ak nejde o akreditáciu, školy mohli prijať nielen 5000 študentov, ale až 7254 študentov navyše.

„Plánovali sme prijať menej študentov ako vlani, no na výzvu ministerstva sme zareagovali kladne," povedal Michal Pokorný, prorektor pre vzdelávanie na Žilinskej univerzite. Univerzita prijala dodatočne asi 500 študentov, v ďalších rokoch už dodatočne študentov „zrejme" prijímať nebude.

Pripomína, že ministerstvo školstva postupne upravilo metodiku prideľovania dotácií vysokým školám tak, aby počty študentov neboli jediným rozhodujúcim kritériom. „Čo považujeme za veľmi rozumné," dodal Pokorný.

O tri roky si môžu konkurovať
Pre dodatočne prijatých študentov vyčlenilo ministerstvo školstva peniaze na tri roky, kým nezískajú bakalársky titul.

„Predpokladáme, že po skončení bakalárskeho stupňa nebude ministerstvo rozlišovať študentov na dodatočne prijatých a ostatných. O tri roky sa budú všetci môcť rovnako hlásiť na magisterské či inžinierske štúdium a počet študentov na druhom stupni už bude nižší ako na prvom stupni," hovorí Pokorný.

Miroslav Beblavý z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť hovorí, že aj na Slovensku postupne začína byť bakalársky stupeň plnohodnotným vzdelaním nižšieho stupňa.

„Absolventi s bakalárskym diplomom sa najčastejšie uplatňujú v zdravotníctve a v sociálnych zariadeniach, ďalej vo verejnej správe a napokon v školstve," dopĺňa ho analytik inštitútu EPPP Miroslav Řádek.

Odbory, ktoré nestoja veľa
Zo štatistiky rezortu školstva vyplýva, že dodatočne prijali vysoké školy asi 700 uchádzačov napríklad na učiteľské odbory. Na manažérske smery, od finančného manažmentu na Ekonomickej univerzite v Bratislave po manažment rastlinnej výroby na nitrianskej Slovenskej poľnohospodárskej univerzite, prijali školy dodatočne viac ako 920 uchádzačov.

Prešovská univerzita sa rozhodla dodatočne prijať vyše 500 študentov, z nich 223 na učiteľské odbory. Zo štatistiky ústredia práce pritom vyplýva, že Prešovská univerzita má najviac nezamestnaných absolventov spomedzi všetkých vysokých škôl na Slovensku, čo je pravdepodobne spôsobené nedostatkom práce v regióne.

Prorektorka pre vzdelávanie na Prešovskej univerzite Ivana Cimermanová však hovorí, že o učiteľské odbory záujem na trhu práce je.

Vysoké školy sa dodatočne rozhodli prijať ľudí najmä na odbory, ktoré si nevyžadujú veľké materiálne vybavenie a vedia počet študentov rýchlo rozšíriť tým, že ich viac „natlačia do posluchární či krúžkov", myslí si Beblavý. „Rozšírili sa najmä mäkké odbory, ako sú manažment, marketing, verejná správa či personalistika, o ktoré je trvalý záujem študentov, pretože pripravujú ľudí na všeobecné práce ," povedal.

Beblavý si nemyslí, že by viac ľudí s vysokou školou bolo samo o sebe problém. Otázna je kvalita: „Ak školy prijímali tak, že neprijali nových pedagógov ani nerozšírili kapacity, môže to mať negatívny vplyv ," dodal.

Iba tretina bakalárov robí to, čo študovali
Najlepšie uplatnenie na trhu práce majú zo všetkých odborov medici a farmaceuti. Dodatočne ich vysoké školy neprijímali.

Medzi absolventmi spoločenských vied je nezamestnanosť až 52 percentná. Tvrdí to analytik Miroslav Řádek na základe prieskumu Ústavu informácií a prognóz školstva.

„Väčšina absolventov vysokých škôl s humanitným zameraním sa uplatní vo verejnom sektore," povedal.

Najlepšie sa na trhu uplatňujú bývalí študenti lekárskych a farmaceutických vied, kde sa nezamestnanosť absolventov pohybuje okolo 1,5 percenta. Na lekárske odbory dodatočne prijala uchádzačov jedine Univerzita Komenského v Bratislave, no ani tá nie na prvý stupeň štúdia.

Z iného prieskumu Ústavu informácií a prognóz školstva vyplýva, že tretine vysokoškolákov u nás v prvej práci po škole stačilo stredoškolské vzdelanie. Polovici z tých, ktorí na prácu potrebujú vysokoškolské vzdelanie, však stačí iné vzdelanie ako to, ktoré vyštudovali na škole.

„Slovenský bakalár je paradoxný produkt vzdelávacieho systému," vraví Řádek. Tretina z nich pracuje v odbore, ktorý vyštudovala, no takmer polovica hovorí, že na prácu, ktorú robia, potrebujú práve bakalárske vzdelanie.