Media Room > We in media

We in media

Slovo „lobista" je vnímané pejoratívne asi všade, tvrdí lobista Zoltvány

Aj v prostredí inštitúcií Európskej únie existuje sprofanované vnímanie slova lobista, ale rozdiel medzi lobingom na národnej úrovni v krajinách strednej Európy a v bruseli je taký, že funkcionári únie sú oveľa ochotnejší sadnúť si s ním za stôl na rokovanie. Tvrdí to šéf slovenskej pobočky nadnárodnej konzultačnej firmy Patrik Zoltvány, viac rokov sa špecializujúci na služby pre klientov, ktorých pôsobenie podlieha silnej regulácii únie i národných orgánov. Lobing na európskej úrovni pre tento segment národného hospodárstva sa nedá chápať len v úzkom slova zmysle. Legislatívne rozhodovanie na úrovni dvadsaťsedmičky je prepojené s národnými zákonodarnými i regulačnými procesmi tak, že konečný úspech vyjednávania sa dá odvodiť len od spojenia negociačného úsilia v bruseli i v jednotlivých hlavných mestách členských štátov EÚ.

Lobing na európskej úrovni pre tento segment národného hospodárstva sa nedá chápať len v úzkom slova zmysle. Legislatívne rozhodovanie na úrovni dvadsaťsedmičky je prepojené s národnými zákonodarnými i regulačnými procesmi tak, že konečný úspech vyjednávania sa dá odvodiť len od spojenia negociačného úsilia v Bruseli i v jednotlivých hlavných mestách členských štátov EÚ.

"V oblasti, v ktorej pôsobíme, sa nedá pracovať iba na národnej úrovni alebo, naopak, iba na európskej úrovni. Prijímanie rozhodnutí jednak na úrovni EÚ a rovnako na národnej úrovni sú úzko späté. Inštitúcie medzi sebou úzko komunikujú a konzultujú medzi sebou svoje rozhodnutia. Z tohto často pramenia problémy, ktoré vyvstanú na Slovensku v súvislosti s uplatňovaním európskych pravidiel, keď si mylne myslíme, že to, o čom na Slovensku rozhodneme, alebo čo si doma povieme, sa nikto v Bruseli nedozvie. A potom nás prekvapí náhle prešetrovanie vo forme priestupkového procesu z Európskej komisie. Naša práca - tým, že pôsobíme v Bruseli aj v jednotlivých členských krajinách - sa líši tým, že musíme mať väčší prehľad o rozhodovacích mechanizmoch a diskusii k jednotlivým témam, ktoré riešime pre našich klientov," opísal charakter pôsobenia lobistu v EÚ Zoltvány.

Z inštitúcií EÚ sa pre lobistu javí ako najdôležitejšia Európska komisia, pretože práve exekutíva únie je tá, ktorá je zodpovedná za koncept smerníc a nariadení a kontroluje ich precízne premietnutie do fungovania v národných štátoch.

Európsky parlament má zväčša iba právo korigovať návrhy komisie; rovnako tak členské štáty, ktoré na úrovni Rady EÚ spolurozhodujú o legislatíve.

"Napriek tomu, že Európsky parlament získal na sile po prijatí Lisabonskej zmluvy, stále pre nás ostáva najdôležitejšou Európska komisia. Ona je tá inštitúcia, ktorá vytvára pravidlá a tiež dozerá na ich uplatňovanie v členských krajinách. EP vnímam viac ako politický orgán, ktorý dokáže určité témy pribrzdiť alebo nastoliť, ale v momente, keď je nejaká legislatívna iniciatíva na rokovaní v EP, je ťažké presadiť nejaké signifikantné zmeny," myslí si lobista.

"Nástroje lobingu sú rovnaké všade, či už v Bruseli, alebo aj u nás doma. Základ je, že musíte mať dobre naštudovanú tému, ktorú presadzujete, následne si vytvoriť dobrú argumentačnú bázu, a musíte vedieť, kto sú tí ľudia v jednotlivých inštitúciách, zodpovední za danú tému. A potom sa k nim len musíte dostať a presvedčiť ich, že argumenty, ktoré im prezentujete v mene vášho klienta, sú naozaj relevantné a prospešné, a prispejú k zlepšeniu kvality ich rozhodnutia," podotkol Zoltvány, ktorý doplnil, že v súčasnosti sa napríklad na tému malých darčekov či pozorností v rámci stretnutí pozerá vo všeobecnosti príliš rigidné a zaoberanie sa touto témou je prehnané.

"Téma darčekov je príliš démonizovaná a súvisí to najmä s prísnou reguláciou tejto oblasti v USA. Neviem si veľmi predstaviť, že pozvem na obed predstaviteľa inštitúcie, od ktorého chcem, aby si ma vypočul a nechám ho zaplatiť za ten obed. Toto je minimálne neslušné. Rovnako, ak zastupujeme nejakého klienta, regionálnu samosprávu alebo mesto, a on obdaruje svojich partnerov na rokovaní nejakými suvenírmi z regiónu, tak v tom nevidím problém. Spomínam si na prípad, keď jedna kandidátska krajina poslala členom Zahraničného výboru EP po hlasovaní o správe ich krajine set s cédečkami s vážnou hudbou. Niekto to napadol, tak ich všetci dobrovoľne vrátili."

Slovo "lobista" má najmä v stredoeurópskom kontexte, kde nemal dlhý čas na to, aby si získaval svoje miesto v slovníku obyvateľov postkomunistických krajín, negatívnu konotáciu. Zvyčajne sa s ním spája človek, ktorý sa všemožnými - legálnymi i nelegálnymi - spôsobmi snaží dostať politické rozhodovanie "na svoju stranu".

"Pejoratívny nádych táto profesia má asi všade. Rozdiel medzi Bruselom a Slovenskom je v tom, že v Bruseli nie je problém iniciovať rokovania s predstaviteľmi jednotlivých inštitúcií. Oni sa s vami stretnú, vypočujú si vás, pretože vedia, že im môžete poskytnúť informácie a podnety, ktoré im môžu pomôcť vylepšiť kvalitu finálneho dokumentu, ktorý pripravujú. Tiež z vašej strany neočakávajú, že ich idete uplácať alebo vyvíjať neúmerný nátlak. Takúto politicko-úradnícku kultúru na Slovensku nemáme s výnimkou úradníkov, ktorí dlhodobo pôsobili v Bruseli alebo v medzinárodných inštitúciách. Vo všeobecnosti však v Bruseli nie je problém s ochotou vypočuť si ľudí z externého prostredia zo strany zástupcov jednotlivých inštitúcií EÚ. Ešte je tu jedna dôležitá vec - toto správanie sa nedá dosiahnuť nejakými zákonmi alebo reštriktívnymi pravidlami, ale len prirodzeným vývojom a zlepšovaním politickej kultúry."

Podľa lobistu si slovenské spoločnosti nie celkom uvedomujú dôležitosť reprezentácie v Bruseli a zastúpenie slovenských záujmov v ústredí EÚ je v posledných rokoch skôr na ústupe.

"Mám pocit, že čím dlhšie sme v únii, tým viac naše firmy naberajú skepsu ohľadom EÚ. Firmy zabúdajú na to, že to, čo príde z EÚ, nie je náhodné a že na príprave týchto materiálov participujú v každej fáze aj naši zástupcovia. Za tých osem rokov, čo pôsobíme v Bruseli, vidím skôr obmedzovanie aktivít slovenských firiem v Bruseli. Jednotlivé profesné združenia a asociácie obmedzujú finančné zdroje na účasť na rokovaniach v EÚ. Slovenské regióny v období, keď sa dohadujú najdôležitejšie strategické dokumenty pre regionálnu politiku, tak rušia svoje zastúpenia; nadnárodné spoločnosti, ktoré pôsobia v SR, sa uspokojujú s tým, že im Brusel pokrýva ich materská centrála. Výsledok je taký, že ten slovenský hlas (mimo našej ambasády a oficiálnych reprezentantov) je takmer nulový."

Pred niekoľkými týždňami prepuknuvší škandál, ktorý zasiahol a ešte aj zasiahne organizáciu lobingových aktivít v Európskom parlamente, vníma Zoltvány ako veľké prekvapenie. Okrem toho, že europoslanci, ktorí sa nechali za "sponzorské" nahovoriť na presadenie želanej úpravy legislatívy, naštrbia povesť celej inštitúcie, zrejme vzrastie i všeobecné podozrenie v prípade všetkých aktérov lobingu.

"Pre mňa bol tento škandál veľkým prekvapením. Nikdy som sa nestretol s tým, že by niekto europoslancovi ponúkal finančnú odmenu za presadenie pozmeňovacieho návrhu v nejakej legislatíve a nikdy som ani takúto otázku nedostal - ani od žiadneho klienta, či sa niečo takéto dá zrealizovať. Novinári sa snažia odhaľovať nekalé praktiky v inštitúciách EÚ. Je škoda, že sa niektorí europoslanci naivne nechali vyprovokovať, lebo výsledkom celého bude opäť len ďalší 'hon na čarodejnice' a sťaženie fungovania firiem, ktoré fungujú transparentne."