Media Room > We in media

We in media

O euroúradníkov bude bitka

Marcela Zubriczká pracuje na ministerstve financií pri čerpaní európskych peňazí už 7,5 roka. Z referentky sa dostala až na miesto generálnej riaditeľky sekcie európskych a medzinárodných záležitostí. Vyvracia mýty o práci euroúradníkov. Nejde o nezáživné úradovanie, ale o tvorivú prácu.

"Máte možnosť nastaviť si systém podľa vlastných predstáv, pracovať v skupinách na úrovni Európskej komisie, komunikovať s mnohými ľuďmi, ktorí administratívu okolo eurofondov zabezpečujú,“ hovorí.

Angličtina tiež podľa nej nie je prvoradým kritériom na výber euroúradníka. "Ministerstvá sa už poučili a pred znalosť angličtiny stavajú odbornosť. Okrem toho všetky dokumenty sú v slovenskom jazyku,“ dodáva.

Ako však konštatuje ministerstvo financií, na trhu práce nie je dosť takýchto odborníkov. "A ak sú, môžu sa uplatniť v iných finančne výhodnejších oblastiach,“ konštatuje rezort financií.

Desiatke rezortov pritom chýba približne tisíc ľudí, ktorých by mali nájsť do konca tohto roka. Nedostatok pracovníkov totiž môže ohroziť čerpanie európskych fondov, z ktorých Slovensko môže získať miliardy korún.

Ministerstvá vo väčšine prípadov hľadajú vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí ovládajú cudzí jazyk. Ponúknuť im môžu základný plat od 20 000 korún v hrubom. Mzda závisí od toho, akú funkciu a s akou zodpovednosťou človek zastáva. Ak sa ministerstvá rozhodnú zaškoliť absolventov vysokej školy, trvá to pol roka až rok.

Získať a udržať si skúseného a schopného euroúradníka takisto nie je jednoduché. Ministerstvá o nich súperia navzájom.

"Ľudia prichádzajú a odchádzajú. Je prieťah medzi ministerstvami. Od nás sme nikoho nevyhodili. Človek však odišiel, keď dostal ponuku na inom ministerstve. Tu bol projektový manažér, tam dostal ponuku na vedúcu funkciu,“ hodnotí Katarína Šašková, generálna riaditeľka sekcie projektov na ministerstve životného prostredia.

Okrem prechádzania z jednotlivých ministerstiev na iné, ľudia odchádzajú aj do súkromnej sféry. "Niektorí sa nám aktívne hlásia a dávajú do pozornosti. Iní odchádzajú do firiem, s ktorými spolupracovali počas pôsobenia v štátnej sfére a ktoré žiadali o eurofondy. Ďalší skúsenosti využívajú založením si vlastnej agentúry,“ uviedol Patrik Zoltvány, partner poradenskej skupiny AJG Amrop Jenewein.

Dôvodom na odchod podľa neho nie je len nižšie finančné ohodnotenie, aj keď v súkromnej firme človek dokáže zarobiť o 10 až 20 percent viac. Skôr ide o celkové pracovné podmienky, motiváciu.

"S nedostatkom ľudí mala problémy aj minulá vláda. Po zmene kabinetu mnohí ľudia odišli a problém sa vyostril,“ dodal Zoltvány. Na ľudí bude ďalší nápor, keď by koncom roka malo začať Slovensko čerpať peniaze z nového balíka na roky 2007 až 2013. Euroúradníkom tak pribudne práca, slabší plat však zrejme zostane. Podobné problémy s ľuďmi ako na Slovensku majú aj ministerstvá v susednom Česku.

"Požadujeme vysokoškolské vzdelanie, jazykovú skúšku z angličtiny, francúzštiny alebo nemčiny, občiansku bezúhonnosť a pri niektorých pozíciách aj preverenie pre prácu s utajovanými skutočnosťami. V Česku je však úzky okruh ľudí s takýmito znalosťami,“ povedal Ondřej Jakob z českého ministerstva financií.

Ďalším problémom je tiež obmedzený objem prostriedkov na motiváciu a stabilizáciu týchto zamestnancov. Ľudia tak v štátnej správe zostávajú najviac jeden až tri roky.