Through our consulting teams active within global partnerships and networks we manage to keep a finger on the pulse of latest developments and thus offer proven experience combined with innovative expertise in and beyond the central European region.
We have many clients including international companies, Czech and Slovak companies, investors, private holdings, family businesses, as well as the public and non-profit sector. Our consulting teams are committed to creating mutually beneficial partnerships and building long-term relationships.
Read more >>
We in media
How to manage a multinational team?
Dnes nie je nič výnimočné sedieť v jednej kancelárii vedľa kolegu Taliana, Nemca či Kórejčana. Na tento „mix“ rôznych kultúr na pracoviskách si musia Slováci jednoducho zvyknúť, pretože národnostne zmiešaných tímov je čoraz viac. Ľudí s rozdielnymi kultúrnymi tradíciami, zvykmi a hodnotami, treba vedieť rešpektovať. Musia na to myslieť aj manažéri tímov.
Tímy zložené z viacerých národností, nazývané aj multikulturálne, sa stretávajú v praxi s rôznymi výzvami. Manažéri musia byť schopní spolupracovať s ľuďmi z odlišných národných kultúr s inými zvyklosťami, rešpektovať odlišné prístupy a snažiť sa porozumieť zvyklostiam zahraničných kolegov.
Trendy v personalistike
„Národná rozmanitosť môže mať pri správnom nastavení a riadení firemnej kultúry veľmi pozitívny vplyv na výkon pracovného tímu. Prostredníctvom odlišných pohľadov, perspektív vnímania problémov a hodnôt jednotlivými členmi národnostne zmiešaného tímu poskytuje priestor na väčšiu tvorivosť a inovatívny spôsob myslenia,“ hovorí Peter Marek, konzultant poradenskej spoločnosti Amrop Hever Slovakia. Zmiešané tímy podporujú tvorivosť
Národnostne, kultúrne a inak zmiešané tímy sú efektívne najmä pri tvorivej práci, napríklad pri vytváraní nových zaujímavých návrhov a riešení. Nie vždy však spolupráca v nich funguje úplne hladko. „Problémy, ktoré sa môžu objaviť v praxi, súvisia väčšinou s rozdielnymi pracovnými štýlmi a spôsobmi správania ľudí pochádzajúcich z rôznych krajín. Niektoré pracovné návyky vnímané v jednej kultúre ako úplne bežné môžu byť v inej vnímané ako nevhodné až neprípustné,“ hovorí Peter Marek. Napríklad Japonci niektoré veci len naznačujú a očakáva sa, že ich kolega to pochopí z náznakov. Silný patriotizmus cítiť z Kórejčanov, naopak, napríklad Švédi uprednostňujú tímovú prácu, dôraz kladú na spoluprácu a nie na súperenie.
Budete pracovať v medzinárodnej firme?
Ak sa zaujímate o prácu v medzinárodnej spoločnosti, Peter Marek odporúča zistiť si v prvom rade bližšie informácie o firemnej kultúre a o princípoch tímovej spolupráce. „Rozhodnutie nastúpiť či nenastúpiť do danej firmy by ste mali odvodzovať od toho, či sa dokážete stotožniť s firemným prostredím a s hodnotami uznávanými v rámci organizácie,“ tvrdí konzultant.
Mnohým Slovákom prekáža v zamestnaní často neosobný prístup, typický pre americké, nemecké či britské firmy, v ktorom cítiť individualizmus a neosobnosť. Ako je to s prístupom ostatných národností? „Popri neosobnom prístupe firiem s tzv. západnou kultúrou je Slovákom cudzí aj opačný prístup, t. j. prílišný kolektivizmus a dôraz na tímovú spoluprácu, ktoré uplatňujú firmy s tzv. východnou kultúrou, čiže ázijské, najmä japonské a kórejské. Tieto firmy zvyčajne berú zamestnancov ako jednu veľkú rodinu a očakávajú od nich oddanosť a vysokú lojalitu, s čím môžu mať slovenskí pracovníci najmä zo začiatku výrazný problém,“ tvrdí Peter Marek.
„Zamestnanci nadnárodných spoločností pôsobiacich na Slovensku, v ktorých sú zmiešané tímy úplne bežné, sú postupne vedení k čoraz väčšej empatii. Musia sa naučiť vnímať a rešpektovať kolegu inej národnosti či kultúry iba ako odlišného. Dôležité je neposudzovať jeho hodnoty, správanie či postupy podľa vlastného rebríčka. Treba sa odpútať od vlastných predstáv či postojov a najmä aktívne komunikovať.“ Kto sa komu musí prispôsobiť
Na to, aby mnohonárodnostná firma mohla fungovať efektívne, sú potrebné určité kroky nielen zo strany zamestnancov, ale aj zo strany firmy a jej manažmentu. „Treba zabezpečiť také vnútrofiremné prostredie, v ktorom jednotliví pracovníci budú pociťovať istotu a stabilitu, aby nevznikalo pracovné napätie prameniace z národnostných a kultúrnych rozdielov,“ tvrdí Marek.
Práca vo veľkých nadnárodných spoločnostiach, v ktorých zákonite pôsobia ľudia rôznych kultúr, môže byť pre zamestnancov zaujímavá aj z pohľadu odmeňovania a benefi tov. Ako Peter Marek na záver uvádza, podľa aktuálnych prieskumov nadnárodné spoločnosti pôsobiace na Slovensku poskytujú zamestnancom nielen v priemere vyššiu mzdu, ale aj väčšie množstvo zamestnaneckých výhod v porovnaní s lokálnymi spoločnosťami. „Medzi najčastejšie poskytované výhody patria vzdelávanie zamestnancov, flexibilný pracovný čas, príspevky na dôchodkové sporenie, mobilný telefón a notebook s možnosťou využívania aj na súkromné účely.“
***
Koľko ľudí zo zahraničia si hľadá prácu na Slovensku
* Najpočetnejšou skupinou sú ľudia s materinským jazykom českým, za nimi prekvapujúco nasledujú ľudia s angličtinou a nemčinou ako materinskými jazykmi. * V prípade angličtiny ide o cudzincov, ktorí často ostali na Slovensku po tom, čo sem prišli vyučovať jazyk a rozhodli sa v našej krajine ostať. Relatívne silné zastúpenie majú aj Rusi a Ukrajinci a ďalšiu početnú skupinu tvoria ľudia z Rumunska, Bulharska a krajín bývalej Juhoslávie. * V databáze máme zaregistrovaný aj relevantný počet uchádzačov s materinským jazykom arabským, kde ide zväčša o bývalých študentov na slovenských univerzitách. * Prevažná väčšina z týchto uchádzačov má vysokoškolské vzdelanie, prípadne ešte na vysokej škole študujú. Oproti všetkým uchádzačom je medzi nimi výrazne vyšší podiel uchádzačov s postgraduálnym vzdelaním, čo iba potvrdzuje názor, že ide často o zahraničných absolventov slovenských vysokých škôl. * Najčastejšie majú záujem o prácu v oblasti administratívy, obchodu a financií, ale častejší záujem ako u iných uchádzačov je napríklad aj o pozície v oblasti školstva, vedy alebo prekladateľstva. Častejšie ide o mužov, ich priemerný vek prekračuje 30 rokov, čo súvisí pravdepodobne s ich vyšším vzdelaním.
ZDROJ: Lucia Burianová, marketingová špecialistka spoločnosti Profesia
Čo môžu priniesť do firmy „cudzinci“
* Mnohí zahraniční manažéri, tzv. expatrioti, prichádzajúci na Slovensko, vnímajú najmä zo začiatku slovenské firemné prostredie ako nefungujúce. V snahe o efektívnejšie nastavenie procesov vo firmách môžu pôsobiť na slovenských zamestnancov príliš sebavedomo až arogantne. * Postupom času sa však na základe svojich schopností, zručností a skúseností, rozdielneho pohľadu na veci a iného spôsobu myslenia stávajú pre slovenských kolegov inšpiráciou a zdrojom nových nápadov, metód či pracovných postupov. * Práca na Slovensku je pre nich často mimoriadne zaujímavá nielen z pohľadu sebarealizácie v oblasti zavádzania nových systémov, ale aj z pohľadu možnosti obohatiť svoje know-how o poznatky slovenských odborníkov. Zároveň môžu odpozerať ich pozitívne vlastnosti, medzi ktoré patria najmä flexibilita, silná orientácia na výsledky a vysoké pracovné nasadenie.
Čo im prekáža na slovenských zamestnancoch?
* Slabou stránkou, ktorú vnímajú zahraniční partneri na slovenských zamestnancoch, sú nižšia miera lojality, slabšia sebadisciplína a organizovanosť, rovnako ako aj pasívny postoj k riešeniu problémov. * Naopak, silnou stránkou Slovákov je ich zameranie na cieľ a dosahovanie výsledkov a silné pracovné odhodlanie.
Peter Marek, konzultant poradenskej spoločnosti Amrop Hever Slovakia

















