Media Room > We in media

We in media

Ťaživá minulosť, tajomná prítomnosť

Keď ministerstvo Viery Tomanovej pred dvoma rokmi vyšlo s prvou verziou novely Zákonníka práce, časť personálnych agentúr spozornela. Dôvodom bolo, že návrh zakazoval opakované uzatváranie pracovných zmlúv na dobu určitú. Čo je podstatou takzvaného dočasného zamestnávania, ktorým sa niektoré personálky živia. (A tiež to umožňuje pružne zabezpečovať požiadavky zamestnávateľov.)

Ak by sa zákonník zmenil tak, ako to rezort práce navrhol, dočasné zamestnávanie by to odpísalo. Agentúram by možno nehrozil priam krach, ale riadne by sa im skomplikovalo podnikanie. No keď na ministerstvo napísali list s pripomienkami, neuspeli. A tak sa rozhodli pre radikálnejší krok. Vyrobili mediálnu bublinu.

Zvolali tlačovku, na ktorej novinárom a televíznym kamerám oznámili, že v dôsledku novinky v zákone príde o prácu dvadsaťtisíc ľudí. Médiá sa správy, pochopiteľne, chytili. Výsledkom bolo, že samo vystrašené ministerstvo požiadalo Asociáciu personálnych agentúr o vysvetlenie, akých dvadsaťtisíc miest je v ohrození. A tak personalisti znova poslali list. Ten istý čo predtým.

Dedičstvo. Lobing je prirodzenou súčasťou biznisu, Slovensko nie je výnimkou. Jeho podstatou je presadzovanie záujmov pri tvorbe zákonov, vyhlášok, rozdávaní dotácií či prideľovaní licencií. Keďže je zvyčajne skrytý očiam verejnosti - zjavný je len jeho výsledok -, vzbudzuje všelijaké asociácie. Hoci prieskum o vnímaní lobingu sa TRENDU nájsť nepodarilo (napríklad Eurobarometer ani Ústav pre výskum verejnej mienky sa ním zatiaľ nezaoberal), možno predpokladať, aké výsledky by priniesol.

Rodinkárstvo, kamarátkšefty, podplácanie, vybavovanie výhod pomocou známych a finančných darov. Ľudia si skôr spoja lobing s korupciou ako s profesionálnou odbornou prácou. Prečo? Ako hovoria lobisti z povolania, s ktorými sa TREND zhováral, Slováci sú z minulosti zvyknutí, že vybavujú po kamarátskych alebo rodinných líniách, prípadne podplácaním. Od stavebných úradov, cez lekárov až po veľký biznis. V ňom sa lobing zaužíval ako synonymum pre dobré kontakty kapitálotvornej vrstvy - majiteľov sprivatizovaných firiem - s politikmi. Že sa nekalé praktiky využívajú aj v súčasnosti, to profesionálni lobisti nevylučujú. Oni, pravdaže, tieto „zbrane“ odmietajú.

Lobistov je na Slovensku veľa. Lobujú špecializované konzultačné firmy, jednotlivci, odborové zväzy, profesijné spolky. Cirkus okolo návrhu ministerstva vnútra zakázať kamiónom počas štyroch piatkových hodín jazdiť po slovenských diaľniciach je toho príkladom (TREND 19/2008). Nápad kolegov Roberta Kaliňáka okrem alarmujúcich vyhlásení veľkých výrobných závodov zmietol z parlamentného kopca, aspoň podľa ľudí z lobistického prostredia, mimoriadne efektný lobing združenia dopravcov ČESMAD Slovakia.

My nie. Nie každý sa označeniu za lobistu teší. Napríklad Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení sa ním podľa viceprezidenta Petra Masára necíti. Hoci jej úlohou je zastupovať svojich členov v tripartite a presadzovať ich názory. Podľa P. Masára ide o lobing vtedy, keď sa názory presadzujú za peniaze. A to jeho asociácia predsa nerobí.

Čo si o lobistoch myslia politici? Predstavujú zaujímavý zdroj informácií, prispievajú do verejnej diskusie, mieni poslanec Národnej rady SR za KDH Daniel Lipšic. Ako dodáva, netreba zabúdať, že poskytnuté informácie môžu byť skreslené. Keď má uviesť, koho pod pojmom lobista registruje, notárska komora padá ako prvý príklad.

Tú ako naozaj kvalitnú skupinu spomína i výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Rozdiel, a to podstatný, vidí v tom, že notári pri presadzovaní monopolu na tvorbu zmlúv k prevodom nehnuteľností lobovali pre vlastný prospech. Kým napríklad zamestnávateľské zväzy vraj lobujú najmä za plošné zmeny, prinášajúce lepšie podmienky pre širšie spektrum firiem.

Obojstranne. Filozofiou lobingu, aspoň podľa tých, ktorí sa mu venujú profesionálne, je obojstranne výhodný vzťah medzi ich klientmi a politikmi či úradníkmi. Napríklad personálky pri novele Zákonníka práce, na prvý pohľad, chránili len svoj biznis. No ich postoj pomohol k flexibilite pracovného trhu, ktorá je zasa dôležitá pre politikov z pohľadu zvyšovania zamestnanosti, a teda spokojnosti ich voličov.

Ako takýto vzťah vybudovať? Dá sa to peniazmi. No podľa profesionálnych lobistov stačí vhodná komunikácia, argumentačná debata s kľúčovými ľuďmi. „Úradník získa prehľad o možných problémoch návrhu v praxi ešte pred jeho zverejnením. A zároveň aj odporúčania na zlepšenia,“ hovorí partner spoločnosti Fipra Slovakia Patrik Zoltvány. Vďaka tomu môže podľa neho kariérne rásť, čo najmä v Bruseli otvára lobistom dvere k tamojším euroúradníkom.

Samozrejme, kľúčové pre lobistov je udržiavať kontakty so širokou škálou top úradníkov na ministerstvách a v štátnych či komunálnych organizáciách. Na to manažment firiem a často ani ich oddelenia, špecializované na verejný sektor, nemajú čas.

Krátkodobo. Profesionálny lobing sa na Slovensku rozvíja najmä v posledných rokoch, po príchode zahraničných investorov. V minulosti slovenské firmy, respektíve ich majitelia záujem o služby lobistov nemali. Stačili im priame kontakty s ministrami a politikmi.

S rastom komplexnosti legislatívy stúpol aj záujem o servis lobistických firiem. „Najmä pre zahraničné firmy je využívanie lobingu prirodzenou súčasťou práce s verejným sektorom,“ podčiarkuje P. Zoltvány. A dodáva, že s nástupom novej generácie manažérov vstupujú lobisti i do každodenného života slovenských firiem.

Klientelu lobistov tvoria telekomunikační operátori, energetici, investori uchádzajúci sa o štátnu pomoc. Pri otázke, o ktoré firmy konkrétne ide, P. Zoltvány mlčí. Hovoriť do médií mená klientov, ak to s nimi nie je vopred odkomunikované, sa v brandži nenosí.

Domáci podnikatelia využívajú profesionálnych lobistov najmä pri ovplyvňovaní tunajšej legislatívy. Očakávania, že po vstupe do Európskej únie sa lobing slovenských firiem presunie zo slovenských úradníkov na tých v Bruseli, sa podľa P. Zoltványho nenaplnili. Hoci veľkú časť legislatívy slovenský úradník už neovplyvní, lebo je prevzatá z európskych noriem: „Firmy sú naučené rozmýšľať krátkodobo. Čo sa schváli do roka, to na mňa bude mať vplyv.“

Naopak, schvaľovací proces v Bruseli a Štrasburgu trvá roky. A investovať do dlhodobého lobingu nie sú slovenské firmy, aspoň zatiaľ, zvyknuté. Navyše, spoliehajú sa na zahraničné záujmové zväzy z rovnakého odvetvia. „V Bruseli slovenských klientov zastupujeme skôr pri schvaľovaní štátnej pomoci či odsúhlasovaní fúzií,“ hovorí P. Zoltvány.

Pravidlá. „A ak ste súčasťou medzinárodnej siete, na dodržiavanie kódexu dohliada aj lobistická firma, ktorá vám prepožičiava svoju značku,“ presviedča P. Zoltvány. Dôvodom spájania lobingu a korupcie sú podľa neho niektoré jednochlapové firmy. Práve tie často fungujú bez rešpektovania pravidiel profesionálneho lobingu.

Problém transparentnosti stretávania sa vysokopostavených úradníkov a politikov s lobistami mal pred troma rokmi vyriešiť návrh vtedajšieho ministra spravodlivosti D. Lipšica. Poslanci a členovia vlády mali podľa neho evidovať, kde, s akým lobistom a v akej záležitosti sa stretávajú. Napokon poslanci návrh zmenili tak, že z povinnosti evidovať stretnutia vypadli práve oni. „Odôvodňovali to byrokratickou náročnosťou,“ spomína D. Lipšic.

Exminister pripúšťa, že iba evidencia stretnutí by riziko korupcie neodstránila: „Je jasné, že ak chce niekto uplácať politikov či úradníkov, cestu si nájde.“ No verejnosť by si podľa neho mohla spraviť obraz, prečo daný poslanec zastáva niektoré názory. Ako intenzívne sa poslanci stýkajú s lobistickými skupinami, to posúdiť nevie: „V parlamente som bol vždy ako opozičný poslanec. Tí nie sú pre lobistické skupiny vzhľadom na tunajší systém parlamentnej demokracie až takí zaujímaví.“

Sami lobisti si myslia, že zákonom sa problém transparentnosti fungovania lobistických skupín nevyrieši. Každé pravidlá sa dajú obchádzať, mieni P. Zoltvány: „Ani v Bruseli v minulosti neboli nejaké striktné pravidlá, no existoval napríklad kódex správania úradníkov.“

Nie vždy. Asociácii personalistov sa napokon úlohu, zastaviť z pohľadu ich biznisu nepriaznivú zmenu legislatívy, napokon podarilo splniť. No nie vždy lobing prinesie želané ovocie. Napríklad v zákone o službách v zamestnanosti chcela asociácia presadiť, aby sa možnosť dočasného zamestnávania netýkala iba občanov Európskej únie. Ale aby mohli agentúry firmám požičiavať aj ľudí z tretích krajín.

Skúsili klasický lobing - stretnutia s ministerskými úradníkmi, vysvetľovanie. Nepodarilo sa. Pre ministerstvo je prioritou znížiť nezamestnanosť Slovákov, nie zjednodušiť dovoz zamestnancov zo zahraničia. Zákon sa teda nemenil. Fakt je, že agentúry si poradia aj tak. Tak ako mnoho iných predpisov, aj tento sa dá obísť. Len to znamená viac papierovania a v konečnom dôsledku aj financií. A tak tisíce ľudí spoza hraníc EÚ na Slovensku pracujú na živnosti.

(Trend - skrátené)